Z poézie
Autor: Alexander Sergejevič Puškin
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Martina Pinková, Tibor Várnagy
Ja pomník zdvihol som si nie rúk prácou tvrdou, chodníkom ku nemu nerastie trávy chlp, on vyššie týči sa so svojou hlavou hrdou jak Alexandrijský je stĺp. Nie, celý neumrem. Tá duša neumre mi, čo do svojej lýry som vedel položiť — a slávnym budem ja, kým na tejto tu zemi hoc jeden básnik bude žiť. Zvuk o mne poletí cez šíre ruské nivy, reč každá žijúca ma menom bude zvať: vnuk hrdý Slavianov i Fin a teraz divý Tunguz i Kalmyk — stepi brat. A dlho budem ja tým milý v ľudskom rode, že svojou lýrou som cit dobrý prebúdzal, že v čas môj divoký som spieval o slobode a milosť ku padnutým zval. Božiemu rozkazu buď poslušná, ó, Múza. Urážky neboj sa a vavrín nežiadaj, prijímaj chladne, keď ťa chváli, haní luza, a s hlupákmi sa nehádaj. Kam. Ostrov, 21. VIII. 1836