Z poézie
Autor: Alexander Sergejevič Puškin
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Martina Pinková, Tibor Várnagy
Trápený smädom duševným, som chodil v mračných, pustých miestach, šesťkrídly zrazu serafim sa zjavil mi na krížnych cestách, ľahkými prstami sťa sen tknul sa mi zorníc anjel ten: zatriasly sa mi mihalnice jak prestrašenej u orlice. Dotkol sa mojich uší on a naplnil ich šum i zvon: jasným mi bolo neba chvenie, vysoký anjeličí let i morských plazov vodný svet, zemského prútia vyklíčenie. A k ústam mojim sklonený. vytrhol hriešny jazyk mi ľstivý a s rečou nabubrenou, a do úst, čo už bledly mdlo, mi múdrej zmije žihadlo pravicou vložil skrvavenou. A mečom hruď mi rozpoltil, vzal srdce, ktoré triaslo sa mi, žeravý uhoľ položil mi do pŕs otvorenej rany. Tam ležal som jak mŕtvola, kým Boha hlas ma zavolal: „Ty, prorok, môj si! Vstávaj hore! Plň moju vôľu, viď a čuj! Obchodiac každú zem a more, ty slovom srdcia zapaľuj!“ 1826
