Z poézie
Autor: Alexander Sergejevič Puškin
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Martina Pinková, Tibor Várnagy
(Filozofická óda.)
Na fúzy fľochnúc kučeravé, husár sa usmial vypínave a svitky krúti na palec, tu mudrc — brada oholená — zavrtiac hlavou, ticho stená a spustí k fuzáčovi reč. „Husár, len pozri do prírody! Jak za ódami idú ódy, tak prejdú cárstva i vek náš. Kde Babylon je svetoznámy? Kde Kleonove chudé drámy? To všetko, všetko zničil čas. „Máš za uši fúz zakrútený, rumom a vínom pokropený, čo krásoty je mladej v ňom! Nepozná britvy a nad pernou sa stále leskne masťou čiernou, delený rukou, hrebeňom. „Bys’ nescuchal si fúzy znova, ty do ódy ich od Chvostova pred nocou potichúčky dáš, v podušku nosom — nech Boh chráni! Mazneš sa s nimi v tuhom spaní, a zrána ich zas vykrúcaš. „A pri večerách pri veselých, pri černofúzych, zšedivelých husároch — chlapcoch bez hrúzy, hosť jarý, milé dieťa naše, za zdravie čie ty biješ fľaše? Za koňa, krásky, za fúzy! „Čas boja príde, v strašnej zášti… Do radov treskom guľa praští, ty v sedle husárskom — to viem — nestrácaš nikdy svojej hlavy, fúz krútiš najprv kučeravý a vernú šabľu potom len. „Skovaný čarodejnou silou si osamote s krásnou milou, po uši zaľúbený už, ty jednou rukou v nežnej láske po hrudi lietaš milej kráske a druhou hrozný krútiš fúz. „Buď hrdý, husár, na to, ale pamätaj, že čas letí stále, hodiny ujdú zbabele! Líc červeň sa ti žltou stane, kučery zšedivejú vranné, starobou aj fúz obelie.“ 1816
