SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

* * *

Ja skoro zamĺknem. No jestli v mojom žiali i struny smútočnou hrou sa mi ozývaly, a mládež, vidiac ma, sa mlčky divila, jak dlho ľúbosti už znášam muky ťažké, keď i ty samotná, sa oddávajúc láske, v tichosti smútočným sa veršom učila a vo mne vášnivú reč srdca milovala, nuž, ak ma rada máš, tak dovoľ, premilá, by lýra v rozlúčke sa oduševnila menom, čo milenka tak krásna moja mala. A keď ma objíme na večnosť smrti sen, prehovor dojatá nad mojou urnou v tiesni: „Ja som ho ľúbila, on mi bol podlžen posledným nadchnutím i ľúbosti i piesní.“ 23. augusta 1821

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama