Z poézie
Autor: Alexander Sergejevič Puškin
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Martina Pinková, Tibor Várnagy
Búrka mračnom nebo kryje, víchre snehy zvírily: raz jak zviera ona vije, raz jak decko zakvíli. Cvála na krov, na slamený, vetchou slamou zatrepe, raz jak pútnik opozdený na oblôčik zaklepe. Ten náš domček zpola zhnitý smutný je a bez svetla, moja starká, čože si ty pri okne tak zamĺkla? Či si búrky zavýjaním už tak veľmi umdlená, a či driemeš už pred spaním od brňania vretena? Vypime si, stará láska mojich biednych mladých liet, pime od smútku, kde čaška? Veselšie nám bude hneď. Zaspievaj mi o vtáčatku, za morom čo zažilo, zaspievaj mi o dievčatku, na vodu jak ráno šlo. Búrka mračnom nebo kryje, víchre snehy zvírily: raz jak zviera ona vyje, raz jak decko zakvíli. Vypime si, stará láska mojich biednych mladých liet, pime od smútku, kde čaška? Veselšie nám bude hneď. 1825
