SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Unylosť

-K# Tak pomaličky tečie času tok. Mih každý do zvädlého srdca ženie nešťastnej lásky všetok zármutok, že ľaká ma už ťažké pomätenie. Lež mlčím. Nečuť moje vzdychanie. Ja slzy lejem — mne sú potešenie: mne dušu plní vrelé želanie, v ňom najde ona horké osladenie. Ó, života sen! Nie žiaľ mi ťa! Leť! Ty pustá mátoha, nech tma ťa skryje! Mučenie mojej lásky drahé mi je, nech umrem, ale ľúbiac chcel bych mrieť! 1816