ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Či idem dolu ulicami, či vojdem v preplnený chrám, či sedím medzi mládencami, sa svojim mysliam oddávam. Vravím si: za kratučkú dobu, hockoľko je tu vidno nás, sídeme všetci pod krov hrobu, kdekomu blíži sa už čas. Keď hľadím na dub osamelý, myslím si: lesov starý rek, prežije smutný vek môj celý jak prežil našich otcov vek. Maznúc sa, dieťa pocelujem, v ume mi: S Bohom sa mi maj! Tebe ja miesto ustupujem, ja budem tlieť, ty prekvitaj! Mám vo zvyku, že odprevádzam v myšlienkach každý deň a mih, budúcej smrti chvíle hádam, ktorá to bude asi z nich. Kde pre mňa osud koniec kryje: v boji, či v ceste, na vlnách, či v susednom snáď údolí je, kde prijme zem môj chladný prach? A keď i telu bezduchému, kde stleje, je už jedno snáď, no predsa bližšie ku milému kraju by odpočíval rád. A nech sa mladý život hráva u hrobnej jamy ako vie, nech príroda tam nevšímavá sa večnou svojou krásou skvie. 3 hod. 5 min. 26. dec. 1829 St. Peterburg