SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kára života

Hoc veľkú ťarchu vezie kára, ľahúčko v diaľku uniká, jamščik je smelý, šedá chmára, nesíde ľahko s kozlíka. Do káry ráno nasadneme, chcejúc si hlavu rozlámať, pohodlím zhrdnúc, rozkríkneme sa: Cválaj,…! K poludniu menšia smelosť naša, heganím sme už ustali, nás výmole a srázy strašia, kričíme: Sprosták! Pomaly! Lež kára tá sa ďalej ženie. Pod večer sme k nej privykli, nocovať chcejúc, zadriememe, a čas — ten ženie koníky. 1823