SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Väzeň

Som vo vlhkom väzení za mrežami ja orlík, čo slobodou odchovaný, krm krvavú pod oknom môj kamarát, peruťami mávajúc, chystá sa žrať. Krm trhá a hádže a v okne mu zrak, a ako ja rozmýšľa iste tiež tak, mňa pohľadom volá a v kriku mu reč, sťa chcel by mi povedať: „Uleťme preč! Sme slobodní vtáci, čas svrchovaný, kde vrchy sa belejú za chmárami, kde more je s vlnami belasými, v tie kraje, kde lieta len vietor — a my!…“ Kišinev, 1822