ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Či možno? Za ruže, čo mladý Amor sadí, a za tulipánov sklonené, hrdé rady, namiesto konvalín a ľalíj voňavých, ktoré si vždycky rada mala a na mramore hrudi nosievala každý deň… Teraz miesto nich!… Či je to možné, milá Emma? Aká to vo vkuse sa stala strašná zmena! Už noštek nenoríš do rozkvitnutých čašiek, lež do trávičky zelenej, vysušenej a zdrobenej, v jej voňavý a nebezpečný prášek. Nech starý profesor, a hoci z Jeny, na starej katedre, keď nad latinou vzdychá, v okrúhlu dúhu shrbený, nech on si tabak tlčený do nosa dlhého trasľavou rukou pichá, nech kašle on a on nech kýcha. Nech mladý dragún s fúzmi dlžiznými, zasadnúc v okne za rána, s ostatkom raňajšieho sna z fajočky penovej si oblakami dymí. Nech krásavica, čo má šesťdesiat, s obšitom lásky, na penzii krásy, čo svoju prelesť už len podpiera si a vrásky halí závoj, skladka šiat, nech zíva, modlí sa a hreší, sa verným tabakom, keď iného niet, teší. Lež ty, ty pôvabná! Ty krásavica! Ach!… Keď tabak rada máš… Ó, fantázie sila!… Kebys’ ma rozdrobila v prach a v tabatierke uväznila… A nežný prštek tvoj ma v štipkách potom bral!… A ja bych s rozkošou za srdečného sparna sa na hruď rozsýpal a pod hodvábny šál… A možno… Ale čo! Veď je to túžba márna. To nebude tak, istý som! Ó, sudba zlostná, mravokárna! Ach, prečo som nie… tabakom. 1814