Z poézie
Autor: Alexander Sergejevič Puškin
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Martina Pinková, Tibor Várnagy
Nádeje, lásky, hrdej slávy nie nadlho nás tešil klam: vymizlo z nás, čo mládež baví, jak dym a jak hmlovisko rán. No kypí ešte túžob vrenie a hoc nás trápi moci hnet, trpezlivosti v dušiach niet, keď výzvy vlasti počujeme. Čakárne s trápnou vierou chvíľu a svätej slobody v nej vznik tak, ako čaká milovník čas, v ktorom stretne svoju milú. A slobodou kým horíme, kým srdce naše pre česť búcha, my posvätíme otčine poryvy krásne nášho ducha. Ver, priateľ môj, že príde deň, keď svetlo šťastia uvidíme, keď Rusko opustí už sen a samovlády na ruine napíše riadky našich mien. 1818
