ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Mám pätnásť rokov — pár dní mihne! Dočkám sa radostného dňa? Jak do výšky ma ten deň zdvihne! Ale i dnes sa každý vyhne pozerať zvysoka na mňa. Nie chlapcom som viac: už nad hubou viem fúziky si zaštipnúť, vážny jak ded, čo nemá zubov, počujete, jak hlas mi zhrubol, len opováž sa ma kto tknúť! A dámam som nie nepríjemný, a jedna predčí krásky tie, jej hrdý pohľad je tak temný, jej obličaj je taký jemný, ach, milšia mi je nad žitie! Na príklad včera ku večeru odrazu sa mi zakľaje, ak pozrem na Evinu dcéru, to otrávi ma jedom — veru, ajhľa, jej láska aká je! Je prísna, rozkazy mi dáva, no, um jej ctím si úprimne, úžas, hneď žiarlivou sa stáva, je voči všetkým pohŕdavá a prístupná je iba mne. Je hotová, hoc v pustatinu ujsť so mnou, reči sveta — dym! Vy zvedaví ste na bohyňu, sevilskú moju na kňahyňu?… Nie! Ani za svet nezradím! 7. októbra 1830