ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Letiacich oblakov už redne nočná tma. Ty hviezda večerná, ty hviezda žalostná! Tvoj lúč v šat strieborný pláň uvädnutú halí i záliv zaspaný i vrchov čierne skaly. V nebeskej výšine mdlý svit tvoj milujem, on zbudil myšlienky, čo objal vo mne sen. Pamätám východ tvoj, ty svetlo dávno známe, nad tichou krajinou, kde všetko radi máme, kde strojných topoľov rad z údolia sa pne, kde myrta s cyprusom sú v spánku sklonené, kde sladkým šumením mi hučia južné vlny. Tam niekdy po horách som chodil cituplný a vláčil nad morom sa lieňou ustatý, keď ticho spúšťal sa už súmrak na chaty a deva mladučká v hmle teba hľadávala a svojím menom ťa i pred družkami zvala. Kamenka, 1820