ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Je podo mnou Kavkaz. Ja vo výške sám nad snehami stojím tu na kraji srázu, nad vrchami orol sa povzniesol zrazu a zarovno ku jeho som perutiam. Tu vidno mi, odkiaľ sa potoky vlnia a odkiaľ to do výšky skaliská strmia, tu plávajú oblaky ticho pod mnou, cez ne vodopády sa v údolie rútia a pod nimi útesov nahota krutá, mach tenký i s trávičkou prechudobnou, a hen tam sa háje už na svahy tlačia, kde pasie sa jeleň a šteboce vtáča, kus nižšie už ľudia sa zahniezdili, cez trávnaté strminy ovce sa brodia a pastieri v doliny veselé chodia, kde Aragvu stromy už zatônily, kde žobrácky jazdec sa v úžľabe staví, kde divoký Terek sa veselo baví, sa ihrá a vyje jak mladučký zver, čo na pokrm za mrežou žiadostivý je a v daromnej závisti o brehy bije: líž útesy, hladná ty vlna, a ber! Lež pokrmu niet tu, kde je potešenie? Tak hrozne ho tiesnia tie hromady nemé. 1829