Z poézie
Autor: Alexander Sergejevič Puškin
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Martina Pinková, Tibor Várnagy
Je podo mnou Kavkaz. Ja vo výške sám nad snehami stojím tu na kraji srázu, nad vrchami orol sa povzniesol zrazu a zarovno ku jeho som perutiam. Tu vidno mi, odkiaľ sa potoky vlnia a odkiaľ to do výšky skaliská strmia, tu plávajú oblaky ticho pod mnou, cez ne vodopády sa v údolie rútia a pod nimi útesov nahota krutá, mach tenký i s trávičkou prechudobnou, a hen tam sa háje už na svahy tlačia, kde pasie sa jeleň a šteboce vtáča, kus nižšie už ľudia sa zahniezdili, cez trávnaté strminy ovce sa brodia a pastieri v doliny veselé chodia, kde Aragvu stromy už zatônily, kde žobrácky jazdec sa v úžľabe staví, kde divoký Terek sa veselo baví, sa ihrá a vyje jak mladučký zver, čo na pokrm za mrežou žiadostivý je a v daromnej závisti o brehy bije: líž útesy, hladná ty vlna, a ber! Lež pokrmu niet tu, kde je potešenie? Tak hrozne ho tiesnia tie hromady nemé. 1829
