SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kn. Ed. Iv. Golicynovej

Ja krajov cudzích neskúsený ctiteľ a svojho neustály hanobiteľ vravel som raz: „Kde v našej otčine my genia, um veľký vidíme? Kde občana, čo v duši šľachetný je, čo slobodne a vyšším túžbam žije? Kde žena nie je mŕtvej krásoty, lež živá, čo čar s ohňom jednotí? Kde rozhovor ja najdem nenútený, veselý, vtipný, myšlienkami cenný? S kým neslobodno tratiť hlúpych slov?“ A otčinu som skoro znenávidel. No včera Golicynovú som videl — a spokojný som s našou otčinou. 30. nov.