E-mail (povinné):

Ladislav Nádaši-Jégé:
Články

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Anna Cisariková, Martin Ivanecký, Peter Kašper, Ivana Bezecná, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Simona Reseková, Andrea Kvasnicová, Miroslava Oravcová, Eva Kolarčíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 83 čitateľov

Mladé Slovensko

[110]

Od každého umeleckého plodu požadujeme, aby vzbudil istý dojem; umelecké dielo musí rozozvučať pozorovateľovi cit, náladu alebo myšlienku. Ak to nejaký umeleckým chcejúci byť plod nevzbudí, tak to nie je umelecké dielo. V tom má umelec slobodnú vôľu, akým spôsobom vie tento účinok dosiahnuť: Keď chce, nech hrá na drumbli alebo na organe, nech píše hexametre alebo nech robí rečové a tlačiarenské kotrmelce, aké chce, ale nech vzbudí dojem, ktorý voláme umeleckým.

Bez tohto dojmu je i každá literárna práca makulatúrou, ktorá má cenu len pre bryndziara.

Môže mať niekto všetky estetiky počnúc od Aristotela po Ehrenbergera v malom prste a môže robiť nepochopiteľné verše, ktorým rozumejú len niekoľkí vyvolení a zvláštnym štúdiom na to pripravení veštci, a nie sú to umelecké diela, ak nevzbudia v čitateľovi umelecký dojem.

Pravdaže, i v spôsobe i v povznesenosti dojmu je nekonečne veľa stupňov.

Ohromná väčšina literárnych prác vzbudzuje možno aký-taký dojem, ale ten je taký všedný, spôsob neumelý, prípadne umelkársky alebo už v takej miere opotrebovaný, že naozaj nemá pre čitateľa, len trochu sčítaného, pražiadnu cenu, lebo vzbudzuje v ňom dojmy už mnohokrát precítené, a to i spôsobom všedným, alebo, čo je ešte horšie, viac-menej nezrozumiteľným.

Od umelca sa žiada, aby mal čo povedať, a síce niečo také, čo je hodno počuť a aby to podal spôsobom primeraným a účinným. Toto urobiť ho nenaučí nijaká estetika, ak nemá na to potrebné vlohy. Homér, Dante, Shakespeare, Goethe, Gogoľ, Tolstoj, Zola nenapísali svoje diela na základe štúdia kadejakých estetík, ale na základe znalosti života a literatúr. Na základe štúdia poetiky oklepávajú chlapci v škole úlohy, ale nie umelci svoje diela. Umelec diktuje, a nie estetik, pričom rozumný človek iste neopovrhne i prípadným poučením estetika, ak ono zodpovedá jeho účelom. Ale nijaký skutočný umelec nebude písať dielo kvôli forme, ale kvôli myšlienke.

Mnohí sa chytia pera a hrajú sa na spisovateľov, aby ukázali, že vedia kadejaké veršíky alebo kresbičky sklepávať podľa istého im nadišputovaného spôsobu a naplniť ich podľa istého receptu popredku určeným obsahom, bez toho, aby to kričalo v ich duši, že to a to, a nie inak musia hovoriť. Také veci nemajú pražiadnu cenu, i keď sa podajú tým najmodernejším hyperkonštruktívnym spôsobom. Pravdaže, mnoho závisí i od spôsobu, akým sa niečo podá, ale hlavná vec je jednako obsah, a aký obsah môže mať dielo človeka zažraného do jedného smeru, nepoznajúceho naskrze život ani obecenstvo, ktorému chce niečo povedať? Koho môžu baviť nudné hračky mládeže oboch pohlaví, v ktorých sa nezračí nijaký úprimnejší cit, ale len stále otrepané flirtovanie a nie láska, ale zahrávanie s estetikou? Koho môžu baviť jednotvárne opisy dojmov každodenného mestského, kaviarenského a pouličného života? /…/ Veci to bez akéhokoľvek hlbšieho, opravdivé črty života podávajúceho opisu, ktorý by udrel v čitateľovej duši na ten podivný tón, na ktorý sa ozve jeho umelecké cítenie s takou zázračnou, nás zvláštnym uspokojením a obdivom napínajúcou rezonanciou, i v tom prípade, keď nesúhlasíme so spisovateľovým smerom.

Môžem mať tie najlepšie a najnovšie kuchárske knižky, a jednako nebudem vedieť nič chutné uvariť, keď nemám z čoho. Sama vôľa na to nestačí. Ako neurobí ani nijaké nadávanie jediaceho chutným paprikáš, keď niet v ňom teľaciny, alebo keď ona už páchne.

Nijaké odvolávanie sa na Rimbauda, Wolkera neurobí z niekoho básnika, keď nemá dušu ako Rimbaud alebo Wolker. Všetky výhovorky na zaostalosť, zastaranosť čitateľa sú daromné, keď čitateľ nájde i v Rimbaudovi i vo Wolkerovi žily pravej poézie, kým v ich napodobňovateľoch okrem prípadne zovňajšej formy len obsah vyznačujúci sa bezohľadnosťou a ničím iným. Pravého citu v nich niet a ani staršej myšlienky podanej s akou-takou úchvatnosťou. A takzvaných „nových“ myšlienok, totiž všetko staré na hlavu stavajúcich, nájdem na dvoch stranách Bernarda Shawa viac, než vedia mladí Slováci za rok vyčítať zo svojich učiteľov.

Na to, aby niekto povedome vedel tvoriť diela umeleckej hodnoty, je potrebné, aby vedel nielen definovať umenie a vedel na základe povedzme Teigeho[111] — keďže ten sa zdá byť apoštolom Mladého Slovenska — o ňom trúsiť nestrovené reči, ale aby mu umeleckosť prešla do krvi. Na to je potrebný i pri človekovi, ktorý má nadanie, istý tréning na zaručene umeleckých dielach, pričom, pravda, prirodzené nadanie vedieť niečo precítiť a predniesť hrá prvotriedny zástoj.

Je medzi mladou slovenskou spisovateľskou gardou niekoľko mien, ktoré nás napĺňajú nádejou a radosťou, ale nijaké nadávky nás nepohnú k tomu, aby sme väčšinu spisovateľov Mladého Slovenska a DAVu uznali za umelcov.

Orava 1925


[110] Orava 3, 1925, č. 30, S. 2 — 3.

[111] Karel Teige (1900 — 1951), medzivojnový český teoretik a kritik literatúry a umenia, inšpirátor najprv proletárskej poézie, neskôr surrealizmu; odtŕhal estetickú stránku umenia od ideologických a sociálnych zreteľov

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ladislav Nádaši-Jégé

— významný prozaik generácie neskorého realizmu, redaktor, literárny teoretik, lekár, znalec jazykov Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.