Články

^[158]

Obávam sa, že podľa toho, ako bol náš ľud opísaný pred- a poprevratovými spisovateľmi, nebolo by celkom ľahko umiestiť ho na Slovensku.

Naša literatúra si v priebehu rokov len na základe povrchného pozorovania utvorila typy ľudí, a títo konajú svoje naskrze nie originálne výkony i v najnovšej spisbe, líšiac sa od starších typov len iným sociologickým alebo politickým náhľadom spisovateľa, ktorý vždy vytŕča rožky natoľko, že skoro vždy ľahko poznať, akým gajdovaním je odchovaný. Figúry našich románov a rozprávok sú skoro vždy také stereotypné ako divadelné postavy, podľa ktorých triedia hercov na milovníkov, otcov, intrigánov, naivky, komikov atď.

Najvšeobecnejší, všeľudský náhľad humanistický je u našich spisovateľov bielou vranou. Ľudia sú dobrí alebo zlí podľa stavu alebo politického presvedčenia. Akoby nebadali, že sú ľudia vlastne rovnakí a že sa nachádzajú dobrí a lotri v každom stave a s každým presvedčením, ako ani to, že všetci trpíme ťarchami života, jeden viac, druhý menej a nie vždy podľa stavu, i keď každý uzná, že človek, ktorý sa musí biť o najprimitívnejšie potreby života, stojí na strmšej a klzkejšej ploche ako bankár alebo biskup.

Keby si naši spisovatelia chceli navyknúť rozmýšľať na základe týchto právd, razom by museli inakšie hľadieť i na svoje starodávne, ošúchané typy a zodraté námety. Nebol by im každý roľník, drotár, robotník šľachetným trpiteľom. Presvedčili by sa, keby úprimne chceli, že si je príčinou mnohej biedy — možno v deväťdesiatich percentách — sám bedár, lebo darmo vykrúcať, ale najčastejšie je človek sám kováčom svojho osudu. Presvedčili by sa, že sa nájdu i zlí kňazi a dobrí notári, a statoční richtári, a triezvi obecní sluhovia. (Títo zriedka, ale jednako sa len nájdu.) Ani každý krčmár nemusí byť Žid a vydriduch.

Treba tvoriť postavy a deje nie podľa už zoctovatených schém, ale podľa života; z neho vychytiť živé postavy a vykresliť ich tak, aby ich markantné, individuálne črty spisovateľ nezotrel pre svoje politické alebo sociologické presvedčenie.

Nedajte si vybiť z hlavy, že pri umeleckom diele je hlavnou vecou umelecké podanie a spracovanie námetu.

Každého rozvážnejšieho človeka omnoho viac zaujíma čisto sociologická, alebo politická úvaha, ako keď je natiahnutá na beletristické kopyto, ktoré napokon nie je ani beletriou, ani vedou. Je to čokoláda s cesnakom a chutí možno duševným poľským Židom, ale nie človeku s normálnym vkusom.

Koľko ráz som už prečítal jednotlivé Shakespearove diela a vždy — aspoň sa mi tak zdá — s novým pôžitkom! A ako odmrštím diela Uptona Sinclaira, hoci ma napríklad i dnes vie zaujať Henry Georgeov^[159] Progress and poverty.

Elán 1931