E-mail (povinné):

Ladislav Nádaši-Jégé:
Články

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Anna Cisariková, Martin Ivanecký, Peter Kašper, Ivana Bezecná, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Simona Reseková, Andrea Kvasnicová, Miroslava Oravcová, Eva Kolarčíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 83 čitateľov

Glosa k literárnej tvorbe

[121]

(Tendencia v literatúre a kritike.)

Čitateľa zaujíma v básnických dielach najpálčivejšie jeho vlastný ľudský osud. Zaujímajú nás pocity lásky, nenávisti, žiarlivosti atď. bez ohľadu na politiku alebo kadejaké sociologické alebo iné náuky. Jedným slovom: zaujíma nás opis ľudského osudu, písaného bez každej tendencie. Tendencia pokrokom (alebo odlišným zmýšľaním čitateľa) tratí podklad a dielo mizne s ním. Oslavovaného Ibsena už dnes začína zastierať tôňa nevšímavosti. Boje-bôle Achila, tragédie starých Grékov, nehovoriac ani o modernejších klasikoch, sú také živé, ako keď ich vytvorili ich pôvodcovia. Láska Manon Lescaut a Paula a Virginie[122] nás dojíma i dnes; Merimée, Stendhal, Balzac, Flaubert, Goethe, George Eliot, Thackeray, Puškin, Gogoľ atď. atď., všetci sú takí čerství, ako boli za života. Kým svojho času najčítanejšie, tendenčné diela nevezme dnes nikto do rúk. Kto čítal dnes napríklad Beecher-Stoweovej Chalúpku strýčka Toma? Niet jej ani v Tauchnitzovej[123] zbierke britských autorov! A pred šesťdesiatimi-sedemdesiatimi rokmi možno nebolo na zemeguli inteligenta, ktorý by ju nebol poznal.

Dokladov bolo by mnoho. Porovnajte napríklad Wellsov tendenčný román Arnold Clessold[124] s netendenčným a starším románom Hardyho[125] Nepatrným Judom (Jude the Obscure) a hoci je Wells jeden z najrozhľadenejších a z najčítanejších, romanciérov tejto doby, budete rozumieť, že všetky jeho politické a sociologické vývody nebudú mať o niekoľko krátkych rokov nijakú cenu, a tak i celý jeho román stratí všetku príťažlivosť, kým skutočne nepatrného, skromného Judu budú ľudia čítať, ako to robia od štyridsiatych rokov podnes.

Nikto nevie vopred povedať, ako sa človečenstvo bude ďalej vyvíjať a aký smer ono vezme. To nepodlieha výpočtu. Nevypočítame ani tok prírody, ani náhly obrat, ktorý vše dal a môže zase dať ľudstvu veľký génius. Všetko závisí od mnohých, nepredvídaných udalostí, že prorokovať niečo je síce možné, ale asi sotva s akou-takou istotou, že sa proroctvo i splní. Niet na svete toho, ako Budha, objektívneho človeka, ktorého by v špekulácii nemýlili rozličné sympatie a túžby. Spisovateľ musí mať podľa možnosti úplnú slobodu tvoriť, čo a ako chce. On najlepšie cíti, čím je naplnená jeho duša, a ako by mal jej obsah podať, aby uchvátil svojich čitateľov. Mladí, sveta neskúsení, literatúry základnejšie nepoznajúci autori sú ľahko vznetliví, chytí ich každá nápadnejšie napísaná kniha, imponujú im novšie smery, o ktorých sú presvedčení — nepoznajúc iné — že oni sú jedinými nositeľmi pravdy, a to preto, lebo ona je skutočne jediná, ktorú dosiaľ poznali. Nepovážia, že každá generácia má tiež svoje „absolútne“ pravdy, ktoré o niekoľko rokov zmiznú viac-menej z pódia života a umeleckej tvorby. Pred tridsiatimi rokmi sa šaleli slovenskí mládenci za Tolstým, dnes sa mnohí šalejú za silenou originalitou moderných Rusov. A jednako, porovnajme Vojnu a mier s Erenburgom alebo s inými jeho kolegami! Aký rozdiel!

Skúsenosť učí, že v pravde len jeden smer trvá, odkedy umenie jestvuje. To je čo najpravdivejšie a najúchvatnejšie podanie ľudského života a cítenia, a to spôsobom čo najúčinnejším, totiž najzrozumiteľnejším. To je ten stály horský potok, ktorý okúzľoval našich predkov a okúzľuje nás a bude radosťou a potechou budúcich pokolení. Nad ním brnkajú rôzne chrobáky, motýliky a ovady. Ale to všetko zmizne behom času a mení sa podľa rokov a období.

Nechcem a nenapadá mi vôbec zatracovať tendenčnú spisbu. Ona má zaiste svoju veľkú oprávnenosť a je i potrebná. Ale nech sa ňou zaoberajú ľudia na to povolaní, poznajúci život základne a cítiaci k nej opravdovú vôľu a nadanie.

Nič nie je teraz ľahšie, ako prorokovať istým kritikom, že o niekoľko krátkych rokov budú celkom inakšie súdiť, ako dnes. Mnohí, podľa mládeneckých zvykov, hodili všetkých dávnejších spisovateľov medzi starinu. Dnes však, podľa ruských vzorov, začínajú znovu uznávať Puškina, Gogoľa. Hanblivo síce, nachádzajúc v nich ako na výhovorku socialistické zložky.

Keby si títo ľudia všetko dobre rozmysleli, museli by pochopiť, aký je to posmech uznávať vysokú umeleckú úroveň Puškina len preto, lebo mal súcit s chudobou! A na tom istom podklade odstaví jeden z tých pánov, nie bez úškľabku, Hollého a Hviezdoslava, lebo vraj necítili s biednymi! Nechcem dokazovať, ako sa ten kritik mýli v tomto ohľade, poznamenávam len toľko, že sotvakto dokázal svoju úplnú nepovolanosť vysloviť kritickú mienku o umeleckom diele tak pádne ako tento kritik, nevediaci precítiť a chápať nielen prekrásne diela Puškinove, ktorý z čisto umeleckého stanoviska zaujíma možno najvyššie miesto medzi ruskými spisovateľmi, ale i také výrazné, ani v tvrdom kove razené myšlienky a city Hviezdoslavove, ktoré hýbali a hýbu umom a srdcom nielen Slováka, ale i každého človeka majúceho pochop o ideách, ktoré viedli a vedú človečenstvo na jeho ceste k šťastiu a spokojnosti. Ako ľahko by bolo stať sa veľkým spisovateľom, keby recept týchto pánov bol niečo hoden! Treba len ich spôsobom nad hociktorým na jarmoku gajdujúcim žobrákom zanariekať a je to. Zaiste možno tvoriť cenné dielo i opisom žobráka, ale len vtedy, keď jeho život základne pochopím a vhĺbim sa doňho s cítiacou dušou, ale nie keď budem o ňom rozprávať stranícke táraniny. Niektorí módni spisovatelia u nás nemajú ani zdania o tom, ako žije proletár a vôbec chudoba. Oni prepisujú jednoducho v rozličných románoch vyčítané zážitky a city na našu chudobu. Poznám hodne cudzích a našich (i českých) sociálnych románov. Sú to zväčša na teatrálnych štulách chodiace, neživé, mechanické s nedostatkom každej objektívnosti kreslené hračky.

Mne záleží na tom, aby sme neboli predpojatí, slepo jednostranní, nespravodliví, zaslepení len jednou ideou. Majme srdce ku každému, hľadajme zrnko šľachetnosti všade a odsúďme zlosť tiež všade, kde sa nachádza, bez rozdielu stavu a politického presvedčenia. Neštvime ľudí oproti sebe…

Slovenské dielo 1929


[121] Slovenské dielo 1, 1929, č. 1, s. 49 — 50.

[122] Láska Manon Lescaut a Paula a Virginie — Manon Lescaut, hrdinka rovnomenného románu Abbé Prévosta (1697 — 1763), z roku 1731; Paul a Virginia, hrdinovia rovnomenného románu B. de Saint-Pierre (1737 — 1814), z roku 1781; oba romány sú príbehmi osudovej lásky

[123] Tauchnitz — lipské vydavateľstvo, ktoré od r. 1841 vydávalo anglických autorov v origináli (Collection of British and American authors)

[124] H. G. Wells: Arnold Clesold — správne: The World of Mr. Clissold (1926)

[125] Thomas Hardy (1840 — 1928), anglický realistický autor, jeho román Neblahý Juda vyšiel roku 1896

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ladislav Nádaši-Jégé

— významný prozaik generácie neskorého realizmu, redaktor, literárny teoretik, lekár, znalec jazykov Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.