E-mail (povinné):

Ladislav Nádaši-Jégé:
Články

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Anna Cisariková, Martin Ivanecký, Peter Kašper, Ivana Bezecná, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Simona Reseková, Andrea Kvasnicová, Miroslava Oravcová, Eva Kolarčíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 83 čitateľov

Hviezdoslav

[80]

Vysoko vo vrchoch ležiaca Orava má drsné podnebie. V nej sú zriedkavé teplé, jasné chvíle, často ju navštevujú popri daždi i mrazivý „poliak“, severný vietor, prinášajúci takéto studené dôkazy lásky poľských bratov.

V takomto podnebí žije Hviezdoslav. Dokiaľ bol mladší, dokiaľ jeho najmiernejším životom zachované telo mohlo premáhať nedostatky zavinené chronickým neduhom, odporoval často sa opakujúcim katarom a premohol ich: Vše stál s jasnou hlavou a s nezlomenou pracovnou silou na svoje roky. Dnes mu už minulo sedemdesiat rokov, tlačí ho vek a mnohými rozruchmi a myslením zomdletá duša jeho — bohužiaľ! — nemôže sa tak krepko na nohy postaviť, ako to kedysi robievala!

Hviezdoslav sa zotavuje ťažko, veľmi ťažko… Od jeho choroby sa míňajú mesiace a naše neblahé poveternostné pomery mu nedovolia opustiť jeho skromnuškú izbičku, z ktorej ako zajatec smutne hľadí na kamennú ohradu dvora od obloka na tri kroky vzdialenú…

Čo ozaj prechádza cez dlhé dni a cez ešte dlhšie nespavé noci touto geniálnou hlavou, ktorá slovenského básnika urobila vo svete na široko-ďaleko známym? Iste smutné dumy skormucujú srdce toho človeka, ktorý Slovensko tak presahuje, že ono takmer ani nebadá, že ho má, lebo sa ani podľa jeho najkrajšou rečou a najrozochvenejšou dušou mu daných naučení neriadi, ani o stav svojho básnika nepreukazuje najmenšiu zaujatosť.

Koryfeovia českí, od prezidenta Masaryka počnúc, sa veľmi často zaujímajú o zdravotný stav Hviezdoslava, zo Slovákov sa dosiaľ ani jeden jediný neopýtal, ako sa má, čo robí, aká je nádej, že zas chytí pero do ruky?

A niet sa čomu diviť. Nám Slovákom je Hviezdoslav priveľký, on je pre nás priťažký, je on pre nás socha Memnonova,[81] ktorú pre jej veľkosť nevidíme a zvuky ktorej nečujeme, lebo sa dívame len na čiernu zem, vidíme na nej blato a skaly, najviac ak kde-tu kvietok, a ranné zvuky sochy sú nám príšerným hvízdaním vetra. Naše umenie dosiaľ máločo vyspelo nad úroveň ľudovej pesničky, nás zaujímajú len obrázky a kresbičky všedných pomerov. Tešíme sa rozprávkami našich statných legionárov a nadávkami traktujeme jeden druhého. Na pozdvihnutie duše z prachu každodennosti sme ešte nedozreli. Do skvostu bohatých veršov odeté vznešené myšlienky len tak nechápeme, ako nechápe drotár krásu Sixtínskej madony[82] a nechápe slovenský vzdelanec krásu Rembrandtovej „Nočnej stráže“[83] popri farbotlači Grütznerových[84] popíjajúcich si mníchov.

Nuž darmo maľoval pre nás Hviezdoslav krásy Slovenska, darmo nás vodil po jeho vrchoch a hájoch, darmo nám kreslil perom vysoko umeleckým tu robotiaci, trpiaci, bojujúci ľud! Darmo pozdvihoval našu dušu trblietom najvyšších myšlienok! Dosiaľ sme ho nechápali a nechápuc diela, nezaujímame sa ani o majstra!

Pre Slovákov je Hviezdoslav v dome šosáka zavadzajúca krásna socha, ktorá do jeho izby nepatrí, je mu priveľká, nemôže ju umiestiť, vôbec nepasuje mu do krámu.

Kedy sa Slovensko pozdvihne natoľko, že sa bude môcť porovnať so skvostnou budovou s vysokými nedohľadnými sieňami, v ktorých nájde primerané miesto i taká socha!

Kedy prestane byť Slovensko dedinskou chalupou alebo meštianskym domcom, v ktorom sa ozýva len zvada a hašterenie a najviac ak spev národnej pesničky alebo klimprovanie kozmopolitického tanca?!

Národnie noviny 1921


[80] Národnie noviny 52, 1921, č. 102. s. 3.

[81] socha Memnonova — dve kolosálne sochy Amenhotepa III. sa pokladali za podobizne mytologického Memnona; jedna z nich vraj vydávala pri východe slnca zvuky podobné spevu

[82] Sixtínska madona — slávny portrét Raffaella Santiho (1483 — 1520), teraz v drážďanskej galérii

[83] Rembrandtova Nočná stráž — jeden z najznámejších a najpôsobivejších obrazov Rembrandta van Rijna (1606 — 1669) z roku 1642

[84] Eduard Grützner (1846 — 1925), nemecký maliar, autor humoristických výjavov zo života mníchov

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ladislav Nádaši-Jégé

— významný prozaik generácie neskorého realizmu, redaktor, literárny teoretik, lekár, znalec jazykov Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.