Zlatý fond > Diela > Z dejín literatúry 3


E-mail (povinné):

Svetozár Hurban Vajanský:
Z dejín literatúry 3

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Zuzana Babjaková, Daniel Winter, Eva Lužáková, Karol Šefranko, Erik Bartoš, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová, Vladimír Böhmer.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 49 čitateľov

Ľudovít Štúr

[21]

(1815 — 1915)

Dnes, dňa 28. októbra, je tomu jednosto rokov, ako na nebi národa nášho vyšla hviezda-stálica prvej veľkosti. V Zay-Uhrovci, v Trenčianskej, narodil sa 28. októbra 1815 Ľudovít Štúr. Čo všetko ozýva sa v slovenskom srdci pri zvuku tohto mena, nevylíči ľudské pero, obraz, aký vzniká pred okom slovenskej duše pri spomienke na velikého Slováka, nenamaľuje ani štetec michelangelovský. Mal by byť deň dnešný dňom vďaky, modlitby a oslavy. Ale padol do čias, v ktorých ohromná vis major[22] zaľahla na národ náš, i zadusila v hrudi zvuk jasotu, v hrdle tón radostný! Neozve sa lýra poetov, nezahudie organ velebnú hymnu. Slovenské, slobodné a úprimné slovo nemôže širokým, hlbokým tokom rozliať po Tatrách jasné lúče svetla, elektrický prúd oduševnenia, blahé rozcítenie vďaky… Našim literárnym a historickým vedomcom nenie možné vhĺbiť sa do iskrenných rozpomienok dní dávno minuvších sa, do tieňov stariny hlbokej, nakoľko ona súvisí s prítomnosťou a sudbou národa nášho. Veď vedomci naši literárni a historickí neostali mnoho dlžní svetlej pamiatke a duchu velikého buditeľa. Teraz prichodí nám len poukázať na to, čo už spatrilo svetlo dňa v časoch voľnejších… A keď nemôžeme jubilovať hlasne, keď nemé a opustené sú naše slávnostné dvorany, keď mlčia lýry, organy a tympany: nech tiahne dušami a srdcami našimi tiché, bezhlasé, no hlboké, citné a vrelé jubilovanie, podobné tichej modlitbe, prikázanej Kristom, po tichých, skromných kútikoch našich príbytkov!

Veď sú diela a zjavy, ktorým ani najživšie slovo, ani najsonórnejší tón, ani najjasnejší blesk zovnútorný nedodá významu, jestli sme ich len vnútorne pochopili, v duši uvážili, v srdci precítili. Sú duchovia, ktorí vládnu nami, naším vnútorným svetom, našimi mysľami, citmi, nádejami, takže bez nich boli by sme živými mŕtvolami a netrebnou masou hmoty, korisťou červov. Sú duchovia, ktorí ako slnko prírodu, tak prenikajú našu duchovnú osnovu, osvetľujú, zahrievajú a oplodňujú.

Štúr patrí k vysokej eklézii[23] takých duchov. Iniciátor, tvorivý genij, zákonodateľ života národného, prorok a dejateľ. Kriesiteľ mŕtveho Lazara, lekár chorého, žehnateľ zabudnutého a zahodeného. Rozpomínajme sa na neho i v týchto hrozných časoch a biedach, jeho vysoký a svetlý obraz nech nám pomáha v úzkostiach a bôľoch, na krídlach jeho jasného, ohnivého ducha, silnej mysle a prorockého nadšenia preleťme cez hmly a mrákavy k svetelnej budúcnosti. Nech pamäť jeho obživí zomdlených, poteší skormútených a k životu a nádeji pozdvihne zúfale klesajúcich. Večná, všadeprítomná, slávna a živá nech je jeho pamäť!



[21] „Národnie noviny“ 1915, č. 128.

[22] vis major — (lat.) vyššia moc

[23] k vysokej eklézii — eklézia — kňazstvo, cirkevná obec





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.