SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

N. V. Gogoľ: „Taras Buľba“

[191] [192]

Skromný počet dobrých slovenských kníh rozmnožený je už prvým zväzkom tohto znamenitého podniku. Gogoľov „Taras Buľba“ je dávno presadený temer do všetkých literatúr; umelecká a menovite veľká historická cena diela a jeho originalita vydobyli mu občianskeho práva i u národov, ktoré snáď boli by sa mohli štítiť pre zvláštny ruský ráz jeho. Povesť Gogoľova je verným obrazom toho veku; Taras Buľba predstavuje nám charakter, aký mohol sa vyvinúť len v ťažkom XV. storočí, keď celý ten uhol Európy, celé južné Rusko, opustené od svojich kniežat, bolo spustošené a vypálené do základov od divokých Mongolov. Človek stál tam vo večnom boji s nepriateľom a nestačil ani pomyslieť na to, či jesto dákeho strachu na svete. Mužstvo z celej Ukrajiny hrnulo sa na Sič, do tohto tábora kozákov. Nikto nespýtal sa príchodzieho, kto je, ako sa zovie; jednoducho predstavil sa košovému,[193] ktorý povedal: „Zdravstvuj! Veríš v Krista?“ — „Verím!“ — „A v Trojicu svätú veríš?“ — „Verím!“ — „A do chrámu chodíš?“ — „Chodím!“ — „Nuž, prežehnaj sa!“ Príchodzí prežehnal sa a vstúpil medzi kozákov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na Siči, kde bola sústredená obrana i pomsta, poznávame kozáctvo so všetkými skvelými i jasnými stránkami jeho, poznávame celú hĺbku, všetky vady slovanskej prírody. Bohužiaľ, kozáctvo nebojovalo vždy len proti busurmanovi: vinou veku povstali boje bratov s bratmi. A tieto boje, boje kozákov s Poliakmi, sú vlastným predmetom Gogoľovej povesti: ostatné nakreslené je veľkými črtami len v úzadí. Gogoľ nestane si ani na jednu stranu, verne predstavujúc ľudí a deje, verne, akými boli. Len keď miestami príliš desné obrazy podal, vtedy sa ohlási, ospravedlňujúc svoje tmavé barvy s odvolaním sa na surový, nešťastný vek. Veríme, tak nepredpojate bude „Taras Buľba“ u nás tiež i čítaný.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tí ľudia, ktorých Gogoľ kreslí, sú snáď príliš ovládaní citom, preto hynú na oboch stranách a víťazí tretí — žid. (Práve ako u nás i dnes.) No v dobe našej, kde všetko zachvátené je osobnými záujmami, prospechárstvom, ziskom, kde ideály skrývajú sa v akýchsi nedohľadných régiách, poznanie týchto ľudí, ktorí za vieru, národ a vlasť obetujú blaho osobné, rodinné, hynú a mrú sami i so svojimi — poznanie týchto ľudí veru žiadúcou vecou je obzvlášte pre mladé pokolenie. Odporúčame „Tarasa Buľbu“ čo najdôraznejšie i z tohto ohľadu. P. prekladateľovi robí jeho práca všetku česť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[194]



[191] „Národnie noviny“ 1883, č. 30.

Pôvodný titul článku: Taras Buľba. Povesť od Nikolaja V. Gogoľa; preložil Jozef Škultéty. Románovej bibliotéky zväzok 1. Turč. Sv. Martin. Nákladom Gustáva Izáka.

[192] „Taras Buľba“ — Gogoľova poviedka „Taras Buľba“ bola pojatá do sborníka „Mirgorod“, ktorý vyšiel roku 1835

[193] košovému — (rus.) koševoj, hodnosť náčelníka v kozáckom vojsku

[194] V tomto článku vynechávame posledný odstavec zameraný na propagovanie „Románovej bibliotéky“, ktorý obsahuje cenové a iné údaje.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama