Zlatý fond > Diela > State o svetovej literatúre 2


E-mail (povinné):

Svetozár Hurban Vajanský:
State o svetovej literatúre 2

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Daniel Winter, Karol Šefranko, Ivana Černecká, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Mária Hulvejová, Zuzana Rybárová, Lucia Jedla, Stanislav Sojka, Marek Danko.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 121 čitateľov

Nikolaj Semionovič Leskov

[422]

V noci dňa 5. marca zomrel Nikolaj Semionovič Leskov, ruský spisovateľ, z prekladov i u nás čiastočne známy. Najväčší čas života svojho bol predmetom tvrdých nápadov zo strany kritiky takzvaných liberalistov, až roku 1880 prelomil silou talentu všetky hrádze a bol všeobecne uznávaný, takže už teraz všetci zdravo mysliaci ľudia v Rusku priznali mu neobyčajne vysoké miesto v súčasnej ruskej literatúre. On miloval svoj národ, hlboko vážil si jeho dary, jeho krotký charakter, nedal sa mýliť tendenciou, a hľadel na ľud prosto a bez sentimentálnosti. On prvý voviedol do literatúry osoby z pravoslávneho duchovenstva a namaľoval široký obraz bytu tohoto zvláštneho sveta; on zobrazil tento svet vo vypuklých typoch a živých scénach, zaujímavých z psychologického stanoviska. I byt rozkolnícky znal a podobne živo zobrazil. No on neuspokojil sa s tým, ale našiel vo všetkých vrstvách ruského národa typy. Proti nihilizmu vystúpil románom „Nekuda“,[423] kde zobrazil hrubosť, cynizmus, samovoľnosť a hlúposť nihilistického pohybu. Zato bol napadnutý plytkými „europejcami“, ktorí v negácii, výsmechu a duchovnom cynizme vidia non plus ultra duchaplnosti. Túto nemoc Rusko a jeho literatúra už prežili, prežije sa ona i inde a nadutý pľuzgier prázdnych rečí a fráz prepichne zdravý zmysel národa. N. S. Leskov narodil sa zo zemianskej rodiny v Orlovskej gubernii v Gorochove 4. februára 1831. Detstvo prežil v dedine Panine. V Orle učil sa v gymnáziu, potom v Kijeve, kde prešiel na univerzitu. Potom mnoho cestoval po Rusku i po zahraničí. Svojimi listami z ciest upozornil priateľov na svoj zriedkavý spisovateľský talent. Dostal sa do Petrohradu, kde počal už riadne písať do „Otečestvenných zapiskov“, neskôr do „Severnej pčely“. Neskoršie pracoval pre „Biblioteku dľa čtenija“, vo „Vremeni“ Dostojevského, v „Jakore“, v „Russkej reči“. Po románe „Nekuda“ vzbudil pozornosť románom „Obojďonnyje“.[424] Najväčšie dielo jeho je „Soborjane“.[425] V osemdesiatych rokoch písal v „Nov. vremeni“ a v iných vydaniach. Zomrel na influenzu.


[422] „Národnie noviny“ 1895, č. 30.

Pôvodný titul článku: Nekrológ (N. S. Leskov).

[423] „Nekuda“ — (rus.) „Bez východiska“. Román začal vychádzať od januára 1864 v „Bibliotéke dľa čtenija“. Bol to pamflet na progresívnych dejateľov zo začiatku šesťdesiatych rokov. Sám Leskov považoval svoj román čiastočne za historický pamflet.

[424] „Obojďonnyje“ — (rus.) „Obídení“. Román, polemicky zahrotený proti Černyševskému. Vyšiel roku 1865 v „Otečestvennych zapiskoch“.

[425] „Soborjane“ — (rus.) „Duchovenstvo kapituly“ z roku 1872

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.