State o svetovej literatúre 2

^[60]

Zmienili sme sa v týchto novinách o tifliskej slávnosti na pamiatku mučeníckej smrti Alexandra Sergejeviča Gribojedova, a poneváč sa jeho pamiatka všeobecne v Rusku svätí, nebude od veci podať niektoré životopisné dátky o ňom.

Narodil sa v Moskve 15. jan. 1795.^[61] Jeho rodičia boli zemania prvej triedy, pokrvenstvom zviazaní s prvými rodinami Moskvy. Jeho mať Natália Fiodorovna usilovala sa dať synovi takzvané „svetské“ vychovanie, uspôsobujúce ho k vysokým úradom a vôbec k skvelej kariére. A preto vstúpil na právnickú akadémiu, bárs ho viac zanímali vedy humanitné.^[62] Slasť jeho mladosti tvorila hudba, on sa ňou kochal v dobách rojčivých a smutných. V právnej vede pokračoval s pochvalou, bárs aj iné vedy počúval, ktoré viacej ladili jeho živého ducha; tak medziinším profesora Jána Bula, slávneho prednáškami z histórie a estetiky. Náuky a rozhovory profesorov vzbudili skoro v mladíkovi spôsobnosť považovať zo skeptického stanoviska skutočnosť. On počal sa cítiť nespokojným so svojím stavom, voľačo priúzko stesneným neustálym dozorstvom prepočetných pokrvných a nadovšetko svojho ujca, ktorý sa zvláštne povolaným byť cítil strážiť nad každým poletom mladého orla.

Z týchto okolností ľahko dá sa vysvetliť, prečo prvé tvorenia jeho dýchajú výlučne satirou; zo starostlivých a často aj farizejských postáv svojej širokej panskej rodiny bral on potom figúry pre svoje životom a pravdou dýchajúce veselohry. Keď Napoleon I. napadol Rusko, rozhorela mladistvá hruď poetova patriotizmom a on tiahol do boja. Slobodný vojak, práve zlomivší reťaze rodinnej kázne, dal sa v mladistvej bujarosti schytiť k rozličným šialeným kúskom, ku pr. raz došiel koňmo na bál, na ktorý nepovolali ruských oficierov a t. p., avšak onedlho premohol aj takéto šialenosti. Zídúc sa s Šachovským,^[63] talentným to dramaturgom, pocítil v sebe dary literárne a hodil sa na to pole, zanechav po Víťaznom potretí francúzskej armády vojenskú dráhu.

V Petrohrade pracoval pilne pre divadlo, najprv prekladmi, potom ale napísal pôvodnú veselohru „Svoja semja, ili zamužnaja nevesta“,^[64] potom „Proba intermedii“.^[65] Obe boli výborne prijaté, avšak nedávali ešte pochopu o veľkosti poetovho nadania.

Ctibažnosť jeho matky hnala ho zas na úradnícku dráhu: on dostal úrad pri ministerstve zahraničných diel, menovite stal sa sekretárom pri ruskom posolstve v Perzii^[66] a odišiel do Tabrizu. V Perzii naučil sa rýchle perskému jazyku a zastával v Teheráne ruské záujmy s veľkým sebazaprením, čo nebolo maličkosťou pri tisícich intrigách snovaných európskou diplomaciou proti Rusku.

Roku 1822 presídlil sa Gribojedov do Tiflisu ako sekretár Jermolova, veliteľa Gruzie a Kaukazu. Tam videl po prvý raz mladuškú dcérku kniežaťa Alexandra Čavčavadzeho,^[67] výtečného gruzínskeho diplomata a vodcu v ruských službách, majúceho už vtedy veľké zásluhy vo veľkom diele spojenia gruzínskych a kaukazských národov s Rusmi. V ten čas povstali prvé dve dejstvá jeho veselohry „Gore ot uma“^[68] („Biedy z rozumu“, v nem. preklade „Leiden des Gebildeten“), dielo, ktoré keď ho zakončil, vyzdvihlo odrazu Gribojedova na výšku nielen ruských a slavianskych, ale vôbec svetových básnikov do jedného radu so Shakespearom, Goethem a Puškinom. Dokončiť šiel svoje dielo do Moskvy a neďalekého okolia, aby obživil zase látku svojho básnického tvorenia, ktorá počala zbledať v pestrom Oriente. Dráma bola hotová, ale na „imprimatur“ nedalo sa za tých časov ani myslieť. V nesčíselných odpisoch počalo dielo svoju tŕnistú púť svetom a rozšírilo sa na tento obťažný spôsob k neuvereniu rýchlo a všestranne. Vo veselohre tejto líči básnik opravdivý obraz vyššej ruskej spoločnosti tak živými barvami, že jeho postavy a charaktery iba v Shakespearovi hľadajú páru. Hlavný hrdina veselohry Čackij, vysokovzdelaný mladý šľachtic, bojuje tam proti predsudkom a smiešnostiam veku a ľudí. Dielo toto stretlo sa hneď s entuziastickou chválou a s najbritkejšou hanou, zvláštny to osud epochálnych diel. V Petrohrade nastala celá revolúcia literárna, v Moskve sa hnevali na ostrého autora, ktorý vraj iba paškvil napísal na ich život a že tým poškvrnil zvuk ruského mena. Item, poznali sa snáď v niektorých figúrach. Prázdniny prešli, on bol prinútený navrátiť sa do Gruzie.

Po všelijakých nehodách, ba i po pretrpenom väzení,^[69] odmenili ho titulom štátneho radcu a radom sv. Anny. Roku 1828 vymenovali ho za plnomocného ministra pri perzskom dvore. Idúc cez Tiflis, zasnúbil sa s kňažnou Lenočkou Čavčavadzeovou, ktorá mu roky v tajnom úkryte srdca bývala. On sám to opisuje nasledujúcim dojímavým spôsobom: „Bolo to 16. júla 1828. V ten deň som obedoval u mojej starej priateľky, oproti mne sedela kňažná Čavčavadzeová, asi sedemnásťročné dievča. Ja som vše na ňu pohliadol a vše ma srdce zabolelo. Akási smelosť vstúpila mi do srdca: keď sme vstali od stola, chytil som ju za ruku a riekol: ,Poďte so mnou, mám vám niečo zdeliť.‘ Ona nasledovala v mienke, že ju dľa zvyku vediem ku klavíru. Nestalo sa to. Dom jej matky hneď v susedstve, ta sme išli. Moje líca zahoreli, dýchanie sa zatajilo — nepamätám, čo som hovoril — ale vždy živšie, živšie; ona zaplakala, zasmiala sa, ja ju poceloval a potom k matke, k babičke; ony nás poblahoslavili a ja zavisol na jej ústach celý, celý deň!“

To už naozaj láska poetu! Oženil sa, šiel hneď na svoje miesto do Perzie. Cítil sa šťastným v prítomnosti tak anjelského stvorenia, ako bola milá Gruzínka Lenočka. Ona upokojovala jeho ohnivého a niečo rozhorčeného ducha. V Tabrize nechal žienku a šiel do Teheránu, aby sa nikdá živý nevrátil. Vzbúrená luza pobila celé ruské posolstvo,^[70] jeho mŕtvolu priviazali o konský chvost a vláčili po meste. Neskôr bolo telo jeho privezené do Tiflisu, kde strmí nad ním bronzový pomník s utešeným nápisom od jeho manželky: „Um a diela tvoje sú nesmrteľné v pamäti ruskej, ale načože ťa prežila láska moja?“

Puškina vyrvala z tvorivých trudov guľa západného, Gribojedova besnota východného barbara. Múza slavianska stojí nad predčasnými hrobmi a pýta sa nemým pohľadom nás: Tak veľa máte géniov, že nimi kŕmiť môžete krvilačnosť vrahov od západu i od východu?