SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Posledné Dni Lermontova

[144]

O posledných dňoch Lermontova veľmi mnoho píšu teraz. Menovite Martianov v „Historickom vestníku“ veľmi tuho obvinil kňaza Vasiľčikova, priateľa básnikovho, a pani Verzilinovovú, do ktorej bol zaľúbený i Lermontov i protivník jeho Martynov, ktorý ho v súboji zabil. Martianov píše, že Vasiľčikov, tváriac sa priateľom, závidel Lermontovovi úspechy vo svete a intrigami postavil ho pred pištoľ Martynova, Verzilinovová, že podala k tomu pomocnú ruku a koketstvom svojím utvorila medzi Martynovom a Lermontovom smrteľnú zášť. Na toto odpovedá v „N. vr.“ kňaz Obolenskij, a síce s novými, posiaľ neznámymi faktami, ktoré, jestli sú pravé, celkom strhnú rúšku z tajnosti osudného súboja v Piatigorsku. Obolenskij podáva fakty, ktoré zachovali sa v jeho rodine, spriatelenej s Lermontovom. V krátkosti: Nikolaj Solomonovič Martynov mal dve sestry, z ktorých Natália nebola ľahostajná k Lermontovovi. I Lermontov jej silno dvoril a odchádzajúc na Kaukaz, dlho besedoval s Natáliou, ktorá mu pri odobierke oddala paket od brata Nikolaja hovoriac, že sú tam denníky oboch sestier. Lermontov cestou otvoril paketok, iste myslel v denníkoch nájsť niečo o sebe — v priloženom liste k svojmu nemilému prekvapeniu našiel 300 rubľov pre Martynova. Lermontov oddal Martynovovi 300 rubľov, hovoriac, že mu ich dáva ako náhradu, lebo paket s listami a peniazmi stratil sa mu na ceste. Martynov dlho nechcel prijať peniaze, no Lermontov mu ich nanútil. Po čase písala Natália bratovi, či dostal peniaze a denníky. On odpovedal, že peniaze dostal od Lermontova — paket že sa stratil. Poneváč o peniazoch nič nepovedala Natália, odovzdajúc paket, vyšlo najavo, že Lermontov ho odpečatil. Toto bola tá hlbšia príčina; svár u Verzilinova bola iba zámienka k súboju, o ktorom bolo dávno rozhodnuté. Žarty Lermontova Martynov znášal dobrodušne, vôbec nechcel zabiť poetu, ktorého talent vysoko cenil. Lermontov cítil sa byť vinným a po trápnom rozhovore o rozpečatenom liste chcel súbojom obľahčiť svoju vinu. Kňaza Vasiľčikova obviňovať je nespravodlivosťou, bol to muž čistý a šľachetný, milujúci Lermontova. Martynov pri súboji necielil. — Toľko kňaz Obolenskij.



[144] „Národnie noviny“ 1892, č. 35.

Článok bol pôvodne bez titulu. Názov mu dala redakcia.