Zlatý fond > Diela > State o svetovej literatúre 2


E-mail (povinné):

Svetozár Hurban Vajanský:
State o svetovej literatúre 2

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Daniel Winter, Karol Šefranko, Ivana Černecká, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Mária Hulvejová, Zuzana Rybárová, Lucia Jedla, Stanislav Sojka, Marek Danko.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 121 čitateľov

Taras Hryhorievyč Ševčenko

[203]

Od smrti maloruského básnika-kobzara Ševčenka minulo pol stoletia,[204] a jeho oslávili čiastočne dôstojne a milo, no čiastočne chceli by separatisti, zradcovia a mazepisti[205] pamäť jeho zmútiť a zneužiť meno jeho k obrane svojich špatných cieľov. K tomu sa ani talent, ani meno Ševčenka nehodí. V skutku, ani život, ani poézia jeho nedávajú dôvod upodozrievať ho v separatizme; ešte menej spôsobný bol Ševčenko dejstvovať[206] spolu s Poliakmi a Židmi, ktorých považoval za historických nepriateľov Rusov. Pravda, veľká bola láska Ševčenka k svojej užšej otčine: „Ja tak ľubľu Ukrajinu nebohu, za nej dušu pohubľu!“[207] Ale táto láska nikdy nespojovala sa u neho, ako ani u všetkých jeho talentných krajanov, u Gogoľa, Kostomarova,[208] Kotľarevského,[209] Kvitku-Osnovjanenka,[210] s myšlienkou o zrade spoločnej všeruskej otčiny; práve naopak, v politickom i kultúrnom zliatí s ňou videli jedinú možnosť zachrániť ruskú národnosť v Malorusku od návalu vrahov. Ševčenko plakal nad horkou sudbou maloruského plemena, ktorého život prešiel v borbe s Tatármi, Židmi i Poliakmi, ktorí často obracali krásnu Ukrajinu na púšť a pohorenisko. Kto pomáhal juhozápadnému ruskému národu, to boli nie Poliaci a Židia, ale Rusi severovýchodní. Ševčenko, člen Cyrilometodejského bratstva,[211] s Kostomarovom považoval literárny všeobecne-ruský jazyk za jazyk nielen Maloruska, ale celého Slavianstva. V svojej básni „Poslanije slavnomu P. J. Šafarykovi“[212] Ševčenko spieva:

I, o dyvo! trupy vstaly I oči rozkryly. I brat z bratom obňalysia I prohovoryly Slovo tychoji ľubovy Na viky i viky! I potekly v odno more Slavianskiji riky! Slava tobi, Slavianyne… Ščo ne dav ty potonuty V nimeckij pučyni Našyj pravdi! Tvoje more Slavianskeje, nove. — — — — — — — Slava-ž tobi, Šafaryku, Vo-viky i viky, Ščo zviv-jesy v odno more Slavianskiji riky.

[213]

No Ševčenka pútala láska k ruskému národu v jeho celku a ešte i z ohľadov osobných, jeho anjelom chrániteľom bol veliký, dobrý muž Žukovskij. Žukovskij, silný svojím položením pri dvore (on bol vychovateľom Cára Osloboditeľa), oslobodil Ševčenka z poddanstva nehodného a surového Nemca Engelhardta. Pomohol Žukovskému umelec Brjullov[214] a gróf Vieľgorskij.[215] Prispel i veliký kňaz Alexander, potom cár Alexander II.

Ševčenkova poézia je hlboko lyrická, národná, zvučná. Čujme len jeho verše:

Jak umru, to pochovajte Mene na mohyli, Sered stepu šyrokoho, Na Vkrajini mylij: Ščob lany šyrokopoli, I Dnipro, i kruči Bulo vydno, bulo čuty, Jak reve revučyj!

[216]

A tak sa mu i stalo. Pochovali ho neďaleko od Kaneva, na ceste ku Kijevu, na vysokom strmom brehu Dnepra, nad ohromným kurhanom.


[203] „Národnie noviny“ 1911, č. 33 (11).

[204] Od smrti… Ševčenka minulo pol stoletia — T. H. Ševčenko sa narodil roku 1814, zomrel roku 1861.

[205] mazepisti — odvodené od hajtmana Mazepu, zradcu Petra I.

[206] dejstvovať — jednať, byť činným

[207] „Ja tak ľubľu Ukrajinu nebohu, za nej dušu pohubľu!“ — (ukraj.) slová zo Ševčenkovej básne „Son“ („Sen“) z roku 1847. Doslovný preklad: „Tak ľúbim Ukrajinu úbohú, dušu by som za ňu dal.“

[208] Kostomarov — Kostomarov, N. I. (1817 — 1855), ukrajinský spisovateľ a historik, profesor kijevskej univerzity, jeden z organizátorov tajnej politickej organizácie — Cyrilo-metodejského spolku, ku ktorému patril aj Ševčenko

[209] Kotľarevskij — Kotľarevskij, I. P. (1769 — 1838) — význačný ukrajinský spisovateľ, autor „Eneidy“, „Natalky Poltavky“, „Moskaľa-čarivnika“ („Vojak-čarodej“)

[210] Kvitka-Osnovjanenko — Kvitka-Osnovjanenko, G. F. (1778 — 1843), význačný ukrajinský spisovateľ. Prvý začal písať poviedky ľudovou ukrajinčinou: „Marusja“, „Konotopska viďma“ („Konotopska striga“) a i. Dopisoval si aj so Ševčenkom.

[211] Cyrilo-metodejského bratstva — tajný protinevoľnícky spolok založený roku 1846 v Kijeve. Členovia spolku vystupovali za odstránenie nevoľníckeho práva, ale rozchádzali sa v názoroch na cesty uskutočnenia tohto cieľa. Značná časť členov bola pod vplyvom revolučno-demokratických myšlienok Ševčenka.

[212] V svojej básni „Poslanije slavnomu P. J. Šafarykovi“ — (ukraj.) „Slávnemu P. J. Šafárikovi“

[213] I, o dyvo! trupy vstaly… — (ukraj.) Doslovný preklad úryvku z básne venovanej Šafárikovi:

A, ó čudo, mŕtvoly vstali a oči otvorili! A brat s bratom objali sa a prehovorili slovo tichej lásky na veky a veky! A vtekali v jedno more slovanské rieky. Sláva tebe Slovane… Že si nedal utonúť v nemeckej krútňave našej pravde. Tvoje more slovanské, nové… Sláva ti navždy Šafárik, na večné veky, že si zlial v jedno more slovanské rieky!

[214] Brjullov — Brjullov, K. P. (1799 — 1852), ruský maliar

[215] Vieľgorskij — Vieľgorskij, M. J. (1788 — 1856), gróf, hudobný skladateľ-diletant

[216] Jak umru, to pochovajte… — Úryvok z básne „Zapovit“, z roku 1845. (Ukraj.) Doslovný preklad:

Keď umriem, tak pochovajte mňa v hrobe: vprostred stepi širokej Ukrajiny milej: Aby lány široké i Dnepr i strminy bolo vidno, bolo počuť ako hučia mohutne!

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.