E-mail (povinné):

Dlhomír Poľský:
Tempi passati

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Simona Reseková, Eva Lužáková, Iveta Štefániková, Katarína Maljarová, Lucia Muráriková, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 56 čitateľov

Chalúpka


Tá chalúpka, dlhá buď jej sláva!
v svete zavše mysli mojej pláva.
Nečud, pravda, rád som
vždycky ju mal, vždycky!
Tam som býval radcom
v hrách o šarže kycky;
tam o výhry práva
časté páchal tycky.

Tá chalúpka, nuž čo bola zvonku?
Trámy, priemy: klince skytly sponku.
Tesár málo mal tam
s pantokom ver práce.
Vyhybli aj maltám —
každý vie, jak láce.
Latinský vel zvonku
blenkal: sit in pace!

U chalúpky veľký topoľ, švihlý,
nejedny naň straky, vrany mihly.
Nejedno aj decko
liepalo sa k hniezdu,
vajcia vybrať, všecko…
Treskne: vidí hviezdu!
Mať pichaly ihly:
môj aj šarvan jest tu!

Pred chalúpkou kaluž, more dávne,
v ňom žabiská krkajú si slávne!
V pŕške sriaď si kompu,
lap s korýtkom veslá.
Ináč bytu pompu:
vahan, lopár, triesla
kalná voda správne
k cudzím brehom sniesla.

Za chalúpkou s pár slív, belíc s hruškou,
šanty tropí kočiatko tam s kuškou.
Zavrátim si prasce,
kde hrudávok prajno.
Trhám steblá rasce,
ďatelinku stajno;
na psích gummy puškou
mierim vrabcov hajno.

Dnu v chalúpke vetché vráta, pitvor:
fúry bučkov, štrychov, bedien výtvor.
Čulá rota sliepok
čuchre sa tam v piesku —
Ja budujem skliepok
pivnic v pôde hezkú;
šichníkov tvár pitvor,
hanu javí peskú.

Po chalúpke lištva, lávky, truhla,
posteľ, stolík, armaríka uhla.
Obrázkov za šesták
celý visí lajster.
Bečelí to beztak
čižmár, mladý majster,
čo pri kláte tu, hľa,
na nárt lepí flajster.

Štvrť chalúpky: pec, varidlo, kachle —
Posadím sa blízko vatry náhle.
Blčí, praští ohník,
rudé iskry liecu.
Mama pečie bochník:
aj drobinky med sú.
Štuohá paráž, machle —
nech nahrádza sviecu.

Pri chalúpke aj komôrka úzka,
sličné slnko ledy-kedy vbľuská.
V komôrčaťa ríši
knihy, kvety poľné.
Duch môj sa mi pýši:
môže snívať voľne!
Blaha nedá kúska
za tri zvány soľné.

Hej, chalúpka usla v Pánu, preč je!
Z krokiev uhlie, z tragárov prach, seč je —
zmizla, Bože, navždy!
No čo sa v nej dialo,
umklo živlu vraždy.
Čo v nej milo hrialo,
láska toho tečie
v žilách mojich stálo.

V. 4. IX. 1915




Dlhomír Poľský

— príslušník tzv. básnickej medzigenerácie, autor lyrických básní s ľúbostnou, prírodnou a náboženskou tématikou Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.