ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Tá chalúpka, dlhá buď jej sláva!
v svete zavše mysli mojej pláva.
Nečud, pravda, rád som
vždycky ju mal, vždycky!
Tam som býval radcom
v hrách o šarže kycky;
tam o výhry práva
časté páchal tycky.

Tá chalúpka, nuž čo bola zvonku?
Trámy, priemy: klince skytly sponku.
Tesár málo mal tam
s pantokom ver práce.
Vyhybli aj maltám —
každý vie, jak láce.
Latinský vel zvonku
blenkal: sit in pace!

U chalúpky veľký topoľ, švihlý,
nejedny naň straky, vrany mihly.
Nejedno aj decko
liepalo sa k hniezdu,
vajcia vybrať, všecko…
Treskne: vidí hviezdu!
Mať pichaly ihly:
môj aj šarvan jest tu!

Pred chalúpkou kaluž, more dávne,
v ňom žabiská krkajú si slávne!
V pŕške sriaď si kompu,
lap s korýtkom veslá.
Ináč bytu pompu:
vahan, lopár, triesla
kalná voda správne
k cudzím brehom sniesla.

Za chalúpkou s pár slív, belíc s hruškou,
šanty tropí kočiatko tam s kuškou.
Zavrátim si prasce,
kde hrudávok prajno.
Trhám steblá rasce,
ďatelinku stajno;
na psích gummy puškou
mierim vrabcov hajno.

Dnu v chalúpke vetché vráta, pitvor:
fúry bučkov, štrychov, bedien výtvor.
Čulá rota sliepok
čuchre sa tam v piesku —
Ja budujem skliepok
pivnic v pôde hezkú;
šichníkov tvár pitvor,
hanu javí peskú.

Po chalúpke lištva, lávky, truhla,
posteľ, stolík, armaríka uhla.
Obrázkov za šesták
celý visí lajster.
Bečelí to beztak
čižmár, mladý majster,
čo pri kláte tu, hľa,
na nárt lepí flajster.

Štvrť chalúpky: pec, varidlo, kachle —
Posadím sa blízko vatry náhle.
Blčí, praští ohník,
rudé iskry liecu.
Mama pečie bochník:
aj drobinky med sú.
Štuohá paráž, machle —
nech nahrádza sviecu.

Pri chalúpke aj komôrka úzka,
sličné slnko ledy-kedy vbľuská.
V komôrčaťa ríši
knihy, kvety poľné.
Duch môj sa mi pýši:
môže snívať voľne!
Blaha nedá kúska
za tri zvány soľné.

Hej, chalúpka usla v Pánu, preč je!
Z krokiev uhlie, z tragárov prach, seč je —
zmizla, Bože, navždy!
No čo sa v nej dialo,
umklo živlu vraždy.
Čo v nej milo hrialo,
láska toho tečie
v žilách mojich stálo.

V. 4. IX. 1915