ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Tri letá, tri týždne, tri mesiace, tri dni
dýchal som ti vozduch kde chmúrny, kde vidný,
starých Kysúc Nové Mesto!
Iný keď sa ľúči, sťaby žiaľ mu húdol,
mne opustiť kráž tvoj, lstivých pletích kúdol,
licomerných manier miesto:
oj, ľahodné, jedno jesto!

Netajím ja: sladkých veľa sníkov mával,
ideálnych stavieb vyčarím tu nával
medzi dobra pestiteľmi.
Hľadel som i robôt v bodrej vôli snažne,
semiačko sial pravdy, práva, krásy blažné —
no sklamal sa skoro veľmi:
vstred ovečiek psuly šelmy.

Spupnosť bútlych kopôň, bezdušníkov prácu
čosikamsi zrel som: bezočivo mácu,
dusia fakle, zdvihu ciele.
Úskočných fén rákoš, zdutý jedu cukrom,
otravil mi žitie, spokojnosti súkrom,
zobráňal nív kvety biele —
schnú, ah! scvrknú v trosiek miele.

Znechutený planstvom, rozorvanej mysle,
zažehnávam hniezdo, nabubrené sysle,
pyteľ klebiet, lží tanistru…
Zdrav buď, hmyrny údol, živel polí rezký,
tlum veriacich zľudný, potratené viesky.
Ľúbte rieku vrbín bystrú,
mne sa nôžky v odchod vystrú.

Zdrav buď, spevov obľasť, hrdý bojov prápor,
Hrochovica, Korcháň, Vreteň, lysý Tábor,
premilená Kysučienka!
Hegľavej na bričke v daždi konám cestu,
v Ľadorhoria farke povolím si siestu — —
Ah, lichá tam techa, tenká,
mizery kde kapsa lengá!

V. 28. IV. 1903