SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kratochvíle


Sila rokov klesla už v hrob,
  no z pamäti vrecka
nevychádza bujarý svet,
  kratochvíľa detská.

Lagan svábi lacha, zlazňa,
  sberú sa ich kŕdle.
Každý nesie zábavný plán,
  každý svoje drdle.

Tu gombíčky, tu pamprlky,[1]
  tam zas lopty méta…
Jak to pichtí, dychčí všetko,
  s napnutosťou lieta!

Jaký zápal v jarej ihre,
  o víťazstvo zápol!
Každé chlapča šteklí výhra,
  prevýšenia plápol.

Tento vyhral, tamten buchnul —
  Hajdy rôj na hrušky!
Vylezú na samý makov,[2]
  hamcú, trasú šušky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Napchajú si do zárendia
  hniliek, žĺtok s mierku;
i z kohútov kde-tu chvostov
  utrhnú po pierku.

Ustali však verbunkoši,
  chrbáty ich svrbia;
frn, brn! rákoš ku salajke,
  do Kysuce vŕbia.

Shodia hábky, čľup! do hĺbky,
  čistého do prúdu.
Jak to milo po kujonstvách,
  tak to voľká údu.

Lež drusovia, ajhľa, hrúzi,
  slíže, mrenky, jalce!
Sem vidličky, vnady udíc,
  pozor na zor, palce!

Nalovia si s koľko-toľko —
  Zahučí zvon: áve!
Nezahučí zmrku výprask?
  ak aj: prispie k sláve.

V. 24. VIII. 1916

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama



[1] pamprlek — hračka chlapcov

[2] makov — vrchovec stromu