ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Sila rokov klesla už v hrob,
no z pamäti vrecka
nevychádza bujarý svet,
kratochvíľa detská.

Lagan svábi lacha, zlazňa,
sberú sa ich kŕdle.
Každý nesie zábavný plán,
každý svoje drdle.

Tu gombíčky, tu pamprlky,^[1]
tam zas lopty méta…
Jak to pichtí, dychčí všetko,
s napnutosťou lieta!

Jaký zápal v jarej ihre,
o víťazstvo zápol!
Každé chlapča šteklí výhra,
prevýšenia plápol.

Tento vyhral, tamten buchnul —
Hajdy rôj na hrušky!
Vylezú na samý makov,^[2]
hamcú, trasú šušky.

Napchajú si do zárendia
hniliek, žĺtok s mierku;
i z kohútov kde-tu chvostov
utrhnú po pierku.

Ustali však verbunkoši,
chrbáty ich svrbia;
frn, brn! rákoš ku salajke,
do Kysuce vŕbia.

Shodia hábky, čľup! do hĺbky,
čistého do prúdu.
Jak to milo po kujonstvách,
tak to voľká údu.

Lež drusovia, ajhľa, hrúzi,
slíže, mrenky, jalce!
Sem vidličky, vnady udíc,
pozor na zor, palce!

Nalovia si s koľko-toľko —
Zahučí zvon: áve!
Nezahučí zmrku výprask?
ak aj: prispie k sláve.

V. 24. VIII. 1916