E-mail (povinné):

Dlhomír Poľský:
Tempi passati

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Simona Reseková, Eva Lužáková, Iveta Štefániková, Katarína Maljarová, Lucia Muráriková, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 56 čitateľov

Horí!


Po švábke skromnej — čuj, deviatu blenká! —
nuž kľakni, syn môj, útlé na kolienka,
hor vzhliadni, k nebu, rúčky slož!
A riekaj nahlas modlitbičku sladkú,
pros, pros Ježiška, vzývaj dobrú Matku,
by rozptýlila biedy množ.

Na lávku kľaknem, tvár pritúlim k oknu,
i znie pobožnosť — tably rosou moknú —
vrie Otčenáš i vrie Zdravás’…
Joj, mama, horí! Nič to, nič to, kroť sa!
I vzdychnem: Verím, verím v Boha Otca…
Za vás, dušičky, tiež za vás.

Joj, mama, horí! Hľa, u židov: kúry!
hľa, plameň kocha pálenice zúri…
A chviem sa, chviem, sťa brezy list.
Oj, neboj, synku, všetko tiché, rúče:
aj mesiac prská bľadé svetu lúče,
aj hviezdy: kmit, aj sady: švist.

Ah, tak mi divno. Slabý, mdlý ja celkom.
Ti šúšky svlečiem, v ukonaní veľkom
ťa makká všuchne duchna, hej?
Sník oblapí ťa, anjel raja biely
na lôžko striehne ochrannými kriely,
ty sily dôjdeš zas blahej.

A chlapča uslo… Mati tiež spať? Nu hriech!
muž hrdlačí, ah, groše hľadá v Uhriech —
Mih, skok, vrz dvier, u babky už.
Tu hlobia šustri, tam zas kváču kúdeľ,
spev, žart, povesti: mladej chasy údel,
tu pletky rada bystrá druž.

A cukrík vo sne lúkou lazí, hájom,
roj brúčkov sháňa, k štihlým letí májom,
i hlučný slúcha vtače hlas…
Tu požiar zazrie, des ho, úžas prejme — —
Jaj, všetko horí, horí, horí zrejme!
sa vzchytí, cupne s loža vraz.

A už brdúca… Kam, balušný, cný tvor?
Hej, horí sopúch, blčí s bučky pitvor!
óh, jaj, retujte, horí dom!
Sa shlukne súsed, v haspre visí zámka,
mať strplú tuchli príkra reč i hánka:
vo stáni väzňom prečo som?

A skúmu stánie, nikde vatry, dýmu,
zrak môj aj um za čistý, jasný prijmú,
lhať, vedia, nezná detský ret.
Na tázky však len jednak tvrdím, decko:
ten výbuch ohňa žrel, žral, trávil všecko,
ja videl, v mluve šiaľu niet…

A mať, tá nežná, — večná buď jej sláva! —
ten čudný úkaz vždy na mysli máva,
za sväté drží zjavenie — —
A keď po rokoch splnil som jej túžbu,
a pri oltári Pánu konal službu:
ten oheň — kňazstva znamenie.

V 30. IX. 1912




Dlhomír Poľský

— príslušník tzv. básnickej medzigenerácie, autor lyrických básní s ľúbostnou, prírodnou a náboženskou tématikou Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.