ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Adieu! hurtu priestory, pretvárilcov rynky,
ligotavé cetky, flirt, pehokrytné šminky,
opúšťam svet príkry váš!
Vítaj, Lysej dumný kráž,
nezábudok šuvary, konvalinčia zvonkov,
lunivých rôľ ovzdušie, prostoduchý vonkov!

Čo som roky hromadil papršleky svetla,
čo mi múza vedy, úm, krásy vencov splietla:
tu je maják, tu i kvet,
viera, nádej, lásky med!
Hľa, tu zápal obetný, hyzop, kruhy vosku —
obeciam to všetko ja na vinicu božskú.

Oj, pahorčie Pánovo, idylličné kopce,
kde baránkov, jahničky, ovce strážim obce,
čo vykúpil krvi prúd —
vy prvý môj práce kút!
Venujem vám vidiny, snahy ducha všetky,
nepremrhám v horleniach času ani špetky.

Hlášem tlumu pravdy zjav s mladistvým túh ohňom
šľachetnosti plodné ať vyklí semä to v ňom,
a roztápa kôru krýh
plápol srdca, vrúcny vzdych.
V rose, slnku milosti ať zrie ctnosti zbožie,
ľúbezno nech prekvitá kráľovstvo tu Božie.

Sviatosti, hej, kúzlami zdobím ľadvín ríšu,
v ideáloch oblahy nech si voľno dýšu!
V činoch stráni, v chvály rtoch
majestátu skvej sa Boh!
Oj, aká mi blkoce potešenia vatra,
Ježišovho keď shliadam biele stádo šiatra.

Ako sa mi rozochvie ukochaný nútor,
pozorujúc mierny ľud, prívetivý hútor,
hravú detvu, skočný snem,
až tak duní drnu zem!
Ako sa mi vznáša hruď v sféru slasti čistú —
s principálom nivu tú pestujeme Kristu.

U dobrákov, rechtorov, pohov mávam, siestu,
úprimnosti, štedroty smavá býva smes tu!
Každodenný skoro hosť,
aký povďak treba zmôcť?
V skrúšenosti pokľaknem k mohýl vašich snetvám:
ľahký lahoď odpočin, jas nebeský svieť vám!

Výkrady do prírody, lepých krajov matky,
duši mojej pôžitok, nehynúce sviatky;
radostí včiel bzučný roj,
velebných dúm raj to môj!
Tlkot, klokot slávičí, hvizdot žlny, drozda,
zášum hája, vôňa, zurk — — všetko sa mi rozdá!

Vybehnem na Lúky Laz, do zubáckych stánkov
na besedu priateľskú pohostinných pánkov —
ah, zanikli v prsti jam!
večnej žiar im slávy chrám!
a pradieme rozpravu, štrngnúc si raz, dva, tri —
V okno kukne mesiačik: hej, domov sa patrí!

Zablúdim na Moravy úhľadné vsi, mestá:
Líč, Lidečko, Klobúky, Brumov skytne cesta;
Poctím Lhotu… Vizovíc
požiar požral polovic!
Pobavím sa… všade hluk, smelý reči vzlet je,
rozmyslím sa, Bože môj, tak ma čosi hnetie.

Z rozpomienek jarabých jedna tkvie mi zvlášte,
nezmrvia ju zábudy zasmušilé plášte —
V peci plá krč, slivky klin,
omráči ma noci plyn,
ohluší ma, hrôza až! Skon, ah, tuším v blízku —
Preberú ma jako-tak, vyrvú smrti z pysku…

Vále, Lysá rozmilá, oráčina, prieloh,
nebudem viac očí pásť po tých pekných dieloch,
vzďalujem sa, zdravá buď!
inšia žitia zve ma púť.
Darmo kričí prepelka, trúchly raži chriašteľ:
jachám, jachám pod Manin, v hrdý orlov kaštieľ.

V. 23. VIII. 1918