Dlhomír Poľský: Tempi passati (Posviacka) - elektronická knižnica

Posviacka

V tom nitriaskom starom chráme,
v katedrálnom Emmeráme,
mramora na tvrdej dlážni
s druhmi vzdychá klerik vážny,
nad budúcom hlavu láme.

Z prava, z ľava vráskolíci
prosby remžú kanoníci.
S biskupského slávy trónu
Roskoványi sliedi tôňu,
v ktorej ležia tí mladíci.

Mysliaceho mrví triaška.
O, slabúch ty, púť to ťažká
krehkým smyslom bytia tvojho!
Umorí ťa sväté to jho,
biednik lahký, javí vážka.

Môžeš priečiť sveta pojmom,
zodierať sa v diale znojnom?
Prácu spásy konať stálu
na česť ľudstva, Boha chválu
v sklame častom, v žiali hojnom?

Môžeš findžu chlípať horkú,
plesnivú žuť chleba kôrku?
Nezmalátneť, nelkať nikdy,
piadimužík, trpaslík ty,
krížov kráčať po pahorku?

Si netrúfaj, cúfaj, cúfaj,
bo ti prijde: zúfom zúfaj!
Kly, nesnádze, hromy, hrádze —
Milosť Krista všetko zvládze!
Prijmi ordo! Dúfaj, úfaj!

V. 13. II. 1917