ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Červená horička, Uhelné, vrch Tábor!
Nejeden som pekný čerpal
kratochvíle sladkej v lone vašom nábor!

Nejeden šum slýchal sosny, bora, jedle!
Nejeden raz ja bobuľky
vo velebnej ríši vašej kmásal jedlé.

Nejedného vtáčka počul hlások šumný,
nejeden deň zlatých sníkov
prežil vo vás chutný, smevohravo dumný…

Dávno tomu, dávno! Jednak sťaby dneska.
V pamati mi živej tanie
vôňa sviežich vetiev, haluz, íver, trieska.

Veľa tam suchárov nastínané v blízku, —
Obozretné pri pňoch mravce
vajíčka si kutrísk vláčia s pachtom v pysku.

Rady mrekov sem-tam, po nich lozia brúčky.
Ratolesti sečem husté
pri hvízdaní drozda, vývraty aj bučky.

Čečín, kôry, rázg aj driečnu mám, hľa, kôpku —
Uhostím, hej matkin pohľad,
poteším tú dobrú, pracovitú rôbku.

Trochu ešte liesok zadovážim z húštia,
vyšpehujem veveričku,
jako kdes’ orieškov škorupinky spúšťa.

Slobodný som, upri! Hľadaj hubky hapkom!
Blahé vrká hrkútanie —
Ah, nezlomím vôle holúbkom, tým ľúbkom.

Radšie fáram,^[3] brúsim v šeptavom chládku —
Fraškovité kujonisko!
neposedný stehlík strnádke rve briadku.

Radšie sbieram hríby, tanečničky drobné,
sinák, rýdzik, mlieč i maslák —
Domáca tá detva rada z toho zobne.

Lež, ah, drzá driapež! Hej, keby mal prak tu!
Rusý liščiak pri studienke
hrdúsi zajačka, lakotnú má traktu.

Bodaj ťa brok skáral! krvožrútny zver ty!
Ahá, kopov, mladý jáger,
do pudla ty rypne, pôjdeš, lotor, v čerty.

Durk! durk! nech sa hádže… Dúčeľ slyším, trúbu.
U bystriny pastuchovia
blkotavej vatre s výskotom drieň rúbu.

Čo ma po vás, kúrte! Radšie vhabnem v krúhy:
do malinia, hložiek, brusníc —
Lazúr trávy, ker, kvet, roztoch môj to púhy.

Machové pešinky, žblnkotavá riava,
šelest listia po konároch,
to je moja ľúbosť, to je moja sláva!

Lež ludárstva dosť je, zpiatky, synku zpiatky!
Upachtený s prázdnym bampľom
ku kurivu čupnem, zdriemnem za mich krátky.

Spím lahodne, spím, spím… Zrazu skašle matka,
Kus homôľky, so tri dolky
do rúk podá s láskou, pochvalne ma hladká.

Usporiada nošku, lýčenák aj synkov.
S chrastinky sa srnček díva…
S Bohom, lesy vzácné! Čichrú s bôľom zminkov.

V. 27. VIII. 1915