E-mail (povinné):

Dlhomír Poľský:
Tempi passati

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Simona Reseková, Eva Lužáková, Iveta Štefániková, Katarína Maljarová, Lucia Muráriková, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 56 čitateľov

Žigmondháza


Žigmondháza, Žigmondháza,
velebnosti vnád oáza,
romantičný, lepý kaštieľ!
Kto je v ceste, vďačno žmúri
na tvoj výhľad, okruh, múry,
úchvatných, oh, čarokráž diel!
či ozajstnej pravdy výrok:
tolko okien, kolko dní rok,
ako chýru vreští chriašteľ.

Zôkol-vôkol prahôr vence,
temných grúňov smreky, klence,
kde-tu košiar, zludný sádok.
V úpatí Váh, čulé viesky,
spevavý tlum, hmyrot rezký
zelených nív, kvetu hriadok.
V prostred krás punkt, každý zrie ta:
pôvabnosti glorietta,
starej slávy letohrádok.

Nádherný stán, palác dóžov,
s oblučím hier, zábav lóžou,
kernatý dvor, prysku kryštál.
Dlhé triemy, skvostu siene,
hranolov kmit, bôžkov tiene —
sťaby kúzla svet sa blyšťal.
V parku líp šum, svetlé mušky,
s prírodou sa tešia šušky,
dumnú blúzne styšia píšťaľ.

Tu ja rojčil dobu drahnú —
Óh, sny srdca i včuľ práhnu
požiar Foiba vidieť ranný!
V gaštanoch dlieť v luny lúčoch,
Bachčisaraj pliesť vo súčoch,
v chóroch zierať sličné panny.
Eden spriadať Flóry v ambre,
Abencerageom nýť v Alhambre,
nektar chlipkať, sýty manny…

Tam ja: duch zo zlatej klietky,
vybrukol vše, hltal medký
tlkot, klokot — filomélu,
keď mešiačik, ficko, šelma,
zpoza mračien zdvíhal beľmá,
rotu striehol víl, nýmf bielu.
Vrely tanec, vzdychal názov
Balašovcov, Esterházov,
až po zornu žiarokrielu.

Voľný od prác v blahé chvíle
kolké som vše brdnul míle
ríšou lesov, tajom hájov?
Lieštim lazúr, húšťou dríšťal
bublončiaci ručaj prýšťal,
malebný vid hovel bájov.
Poludníc lesť, rusalôk rej,
koľký hrudi mladej okrej
čistinkami štihlých májov.

Skúmal ssuť som skalných úľov:
plesov-jasov, orgíj Súľov,
Hričov, Podhraď, bačoviská;
jahničiek shon, rumné ovce,
baránkov čmyr i ločovce —
Bujar výska, dúčeľ píska,
devy urvu vlečú sviežu:
brusníc štvrtku, malín diežu —
Piesňou víria rúbaniská.

Lež v salónov, komnát blesku
nesvoju som zbadal stezku:
vzduchu, vôňa — bacíl sféry!
Neznajú tam česti Krista,
čiernych škvŕn, ah, skučí lista,
flink morálu, krida viery,
krivolakosť, biednych stvôr lov — —
Zdrav buď, zdrav buď, skvelý Orlov!
názor, cit môj inde mieri.

V. 2. IX. 1918




Dlhomír Poľský

— príslušník tzv. básnickej medzigenerácie, autor lyrických básní s ľúbostnou, prírodnou a náboženskou tématikou Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.