ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ku prostriedku blankytu, v rozžiarenej výši,
majestátny svetla kráľ: slniečko sa blíži.
Z paliem, cedrov, pahoria, z hravých driemot chládku
rozkochaný raja sbor
skvelú Pannu vedie vhor,
najjasnejšiu Kráľovnú, v náruč Syna Matku.

Óh, aký mu vzprúdi blesk, vítajúc ju slávne!
Vrchol-údol zaplesá, zbĺknu vatier hlavne,
keď ju k srdcu pritúli, nežným okom vzýva.
Slasťou rozchvie, hľaď, sa zem,
zhozannuje ľudstva snem,
s triumfom, hej, Matkiným Boh i človek splýva.

Z radosti tej nadšenia, s cherubínov trónu
lásky zrakom bluskajú na Kysuce zónu,
temné lipy, košaté, bujné višieň vetvy.
V hustých stromoch kostolík,
pachtí po ňom katolík,
pospolitý a či pán, vmiesti sa veň ledvy.

V svätyni tej ľúbeznej milá mihá tôňa,
rozmanitej kvetiny rozlieha sa vôňa:
ruží, ľalíj, rezedy, hrebíčat i zvonkov.
Rady sviecňov blyskavé,
plamy lustrov jasavé — —
Hemží sa tu Mesta shluk, nábožný aj vonkov.

S kancľa víri zlatý tok s apoštolským ohňom,
slýcha, slýcha vrúcny tlum, — zakoreň sa to v ňom!
Velebný je kňazstva cieľ, vznešenosťou dýše:
Myrtou skytať hojivú,
badá kúzliť na nivu;
vrstvy blažiť tu a slať nebeskej do ríše.

U skvostného oltára súdruhami drahne
obtočený presbyter po tajnostiach práhne:
prvú slúžiť omšu, jak na Sione On, Pán!
A zmrví ho v duši vraz
kási báseň, svätý mráz…
Hudba chóru vichorí, sólom zdvíha kompan.

Chlieb a víno premení… Óh, mystičnosť mystík!
Prvý zázrak v úrade, prvý s Kristom ctný styk!
Z vlastných sám rúk Telo jie, krv pije… tak chvejmo —
Oj, mladistvý, bledý muž!
Mnohý slávy úfa tuš, —
on sa desí budúcna, zrejmo s tvári, zrejmo.

Vystrie ramä, požehná otca, drahú matku,
Bože! vidieť rodičov útechu, tú sladkú,
pasvätencov, príbuzných a ovečky všetky…
Zavďačí sa jako môž’:
obrážtekov trúsi množ
medzi vernú čeliadku, horlivosti dietky.

S krasotinkou-mladuchou sjednotený: s cirkvou
berie sa ku priateľom, láskavý pod príkrov.
— Domoivizeň, starý krb žravý zhrýzol požiar! —
Odbaví tam veselie,
trudná chmúra obelie,
rozjarenej nálady smavý všade ožiar.

Kypí, kypí bujarosť, muzika, hej, strúže,
zaliečané trávnice šumia, víria dúže,
ducha, pery, obličaj voľný pojal roztok.
Hej, kaplánko rojčivý,
hlc pochúťok obryvy!
Z ideálov do sklamu hotujú ti môstok.

V. 28. VIII. 1918