Tempi passati

Tu tvoj termin: čierna zgrgu nedeľa!
Tu tvoj termin: černa zgrgu nedeľa!
      V každý blahý vzizla kútok,
      zimy, smrti siala smútok. —
      Do krútňavy s Morenou,
hrmí ortieľ — s nezbednou tou starenou,
zasluhuje, podsvetie by uzrela!

Nešianala mladi, krásy, potreby,
pohrab, kurhan,^[11] kar ju večne velebí!
      Nám čo vzlykom, jej radosťou —
      Koľko strhla žitia hosťov?
      Preč s ňou v prudkú patoku,
nech sa trasie, nech žas bledne jej v oku!
Nech zahynie bohynin vid, sverepý!

Zdvíhnite ju! Hľa, na tragliach stojí už.
Nemá vlády ohne soptiť v chatru: kuš!
      Zmorená je, stupená je.
      darmo hľadí v hory, háje,
      v posmech ľudstva odetá,
jako mrzká, vývrheľská všepleta — —
Hah, ten osud, nevýslovná srdca súž!

Rozcuchaná kasanica: súca jej,
strigin čepec, vetchý krpec: zdoba, hej.
      Zrite, zrite, výšin božstvá!
      zdrapy halien: gála skvostná.
      Muky, haj, to nad muky!
Ometlisko vstrčili jej do ruky!
Smilujte sa, pomáhajte úbohej!

Tak ti treba, zlobivá ty macocha,
čo sa v bylín, v krásy troskách len kochá!
      Na prírodu snehy slietly,
      chujaviská: tvoje metly!
      Krencom, srienom, cimbolom:
zániku ty všetko halíš symbolom!
Biely kober, mrazy: tvoja epocha.

Vopred devy s nosidlami, rákošom!
Hučí hurhaj, virgá chasa s fokošom.
      Vyjdú svokry, aj nevesty,
      hrozia sa jej päsťou, piesty:
      vyšklba im kvet v sade,
synka, dcérku v drastnej svojej nálade — —
Lomte rebrá! Kričia chytrým lompošom.

Škerí sa húf, zamrzí to Striboga,
zvyjú vetry, bijú, štúru do boka.
      Čarodejky, ježibaby
      driapu štice, kmášu háby —
      Neosoží: v plichte hoc,
ku Kysuci rediká ich vyššia moc…
Hoj, Kysuca, rezká rieka, hlboká!

Zaspievajú funebrálnu s plesotom
pleštia starkú do sivých vôd s chichotom…
      Po chalúpkach strovia triznu,
      sladunkého sebe liznú —
      Zozváňajú, roto, preč!
Ináč v chráme o nás bude svätá reč!
S Bohom, tetka! rozchodia sa s džavotom.

V. 14. IX. 1915