ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Hudú, hudú Hohošovci
Rákócziho hlučnú nótu.
Rupká, dupká hrdá mládež,
podľa taktu dvíha bôtu.
Horsa, chlapci, pestva lovci,
v zábavište nív bokom!
Šibe, češe svižná mládež
s kratochviľným roztochom.

Červenej ich víta flóra,
okoličné šumia háje.
Bradáč, Veles, duje v dúčeľ,
krepčia víly v počesť Máje.
Drozdi hvížďu z jedlíc chóra,
kukulienky kukajú.
Dumný Veles duje v dúčeľ
v skrytom riavy pokraju.

Rozhoria sa rudé vatry,
blčí, práska bujný ohník.
Vzkypia, vzkypia zvučné piesne,
kuchta strojí ovcu, bochník.
Chasa výska, jak sa patrí,
tak tra úctiť svatobor!
V Rochovicu bijú piesne,
hne sa Vretňa aj obor.

Drhne banda s nadšenosťou,
klochtia, kykľú, haj, kuchárky,
Mliazgy vôňa, kotlov zápach,
milo šteklí roj ten jarký.
Kutrú, náhlia: školy hosťov
traktovať tra elite…
Chutná vára, virštlí zápach
zablúdi až v Prelité.

Porozložia po tanierku,
ríša šmyk! huš! ku merinde.
Taký guľáš, pánske mlsky,
nikdy doma, nikdy inde!
Vyhrknú si malú mierku
penivého pivčaťa…
Hej, to pidlo, pánske mlsky,
zbodria vôľu chlapčaťa!

Do rúk sláky! Strúžu, strúžu,
rota dorbčí, stárež vplýva.
Luzná Lada z húšti chrastín
s rozkošou sa na ne díva.
Poza smrekmi prední lúšu
pri papinkách mok zlatý.
Bohýň kolo, v húšti chrastín,
závidí stôl bohatý.

Prejdú v šašky, strečky, turnaj —
chechtu vám tam, živých smiechot!
Srdcia kŕmi, slasťou kúzli
z jednej ihry v druhú priechod.
Vzruch radosti, búrny hurhaj
sliedi pasy, skok v žochu.
Samopašnosť fígeľ kúzli,
stavia duby po mochu.

A tie shonby útlych krások!
Sem sa, sem sa, vrstovníci!
Hoja Ďunďa, cicbaby druž,
vlnot vláskov, rumeň v líci.
Slyšte, sladkých trávnic hlások,
ako víria bučinou!
Roztomilá neviny druž,
spev ti techou jedinou!

Zvreští surma, deťurence
tršká, láka, haj, do šíkov.
Spracú rýchlo, čo kde jesto,
do tanistár, do košíkov.
Chysť, kosierky, kvety, vence
za klobúčkom — v hrsti sú…
Hrmia husle, hajda v Mesto!…
Mama, púčkov na misu!

V. 29. IX. 1915