ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Z úst Ježiša Krista mlieko pravdy tieklo,
zo slov žiara bleskla čarovného svetla.
A zákratné vrstvy bočily naň vzteklo,
a hebrejská pýcha zdurné reči plietla…
I proti mne škúlil,
sťa divý tur búlil,
nafúkaný, šúry žid.

Majster hasil peklá, neprávosti ohne,
do tvrdých sŕdc vlieval teplo nežnej lásky.
No dobrota sberbu k čiernym plánom pohne,
zaslepené hajná drúky chvácu, rázgy…
Aj mne skoval fortieľ:
zhanobenia ostieľ,
nenávisti bujný žid.

Mesiáš, hľa, šľachtil spustlé mravov skutky,
chočil divosť pardov, tíšil zlobu vyžiel.
No Izrael krutný, Júda, lapaj, prudký,
s hlučným vraždy súdom proti nemu vyšiel…
Aj na mňa si striehnul,
žeby v pazúr vbehnul,
podlej pomsty riavý^[15] žid.

Boh Syn poukázal na zlomkrky ľudstva,
zdržoval od nástrah prefíkaných svodcov.
A pestúni hriechu, rozsievači bludstva,
tigri jak sa vrhli na baránka otcov…
I na mňa sa srútil,
pod seba ma skrútil,
prepadený mrzký žid.

Spasiteľ kde kráčal, dobročinil kŕdľom,
ťarchy snímal srdca, pokoj žehnal dúži.
A židovstvo smrť mu plným reve hrdlom,
pouličnosť sáče, križuje ho, súži…
I mňa dávil, mrskal,
slinou do mňa frskal,
čambľavý stvor, zúrny žid.

Vykupiteľ umrel, vydal dušu krásnu
za vieru, za pravdu, za spasenie húfov.
Ni ja, pokým žitia iskra má zem jasnú,
v horlivosti práci nepoznávam cúfov…
Nezhatí ma útok,
ni bolesti sútok,
ani zlý svet, ani žid!

Dl. 3. V. 1896