Tempi passati
Autor: Dlhomír Poľský
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Simona Reseková, Eva Lužáková, Iveta Štefániková, Katarína Maljarová, Lucia Muráriková, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová
Traja drobčia hradskou dáždiku pri drobnom.
Z ľava borov kopce, z prava voda rezká.
V sihotiach vrán hajno
kváče, kráče stajno.
Mladý rechtor fajčí, žiak sní v svete zdobnom,
úbohú matičku péče štuchá trieska.
Molestia sa v plichte, vandrovní, haj, biedni:
nestačí na záprah, vrzúkavú táčku.
Niet, ah, zlata, striebra,
chudé kĺby, rebrá…
Pojedným dukátov súhrn kryjú bedny —
mizera de Mesto fňuká v jejich vačku.
Prehrkľuje hyntov, mostom rušeň píska —
Roztoch, ah, tým pánom, v nálade sú bodrej!
v zárendi sa hlási…
Pešo, pešo v pľušti… jako dáke psiská — —
Čo? Velebná trojka: Móric, Veron, Ondrej!
Peter, Pavel azda mali ekvipáže?
A nejedon prešli vidiek, bralo, močiar,
bez vlakov, bicyklov,
s horlivosťou zvyklou.
Apoštolská tvŕdza na svojich spieť káže,
keď vyhovieť zdarma nechce skúpy kočiar.
No nerepcú, čechrú, spokojnosť na tvári.
Kde šrk, mláka: vyhnú, v súcom hýče vysrú,
a zrú, hľadia stále
vôkol v hmlivé diale,
— pretichuje pŕška, trhajú sa chmáry! —
v Rochovice príkrosť, v Kysucu tiež bystrú.
Budatína hrádok, historie kus to!
Staré bašty, múry dostrieľaly bomby,
hrubú iba turňu
vidno, vetrom vzpurnú;
život však už vymrel, pusto všade, pusto…
Zadumení, hajda, na kraj Váhu kompy!
Váhu, šumný Váhu, majestátny Váhu!
ty slovenská rieko, romantická Rajno!
Praveké tie zámky:
pôvabnosti známky.
Malebný ten údol, v ktorom konáš dráhu,
lahodí ver dušiam tak čarovno, prajno.
V Žiline sú slávnej… Gymnázium, kláštor…
Netešil sa siencu preslulý tak Ápis —
Chlapec: chvelá muška — —
Zdarila sa zkúška!
Po uliciach tartas, nebulov hurt, haštor…
Šťastlivá, oj, chvíľa, blažený, oj zápis!
V. 7. IX. 1915