Tempi passati

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň Spracovávam váš hlas... , tak ako už hlasovalo 336 čitateľov.

Autor: Dlhomír Poľský

Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Simona Reseková, Eva Lužáková, Iveta Štefániková, Katarína Maljarová, Lucia Muráriková, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na vlnách


Perie šúchy mladá žena,
do myšlienok pohrúzená,
    perie, s chuťou perie.
Rieka pŕškou rozvodnená,
skáče, tančí sivá pena,
    mydlinky, hľa, berie.

Na mostíku chlapča smavé
kuká, kuká vlnky hravé,
    mušle metá, čačky.
Jak to beží, jak to pláve,
jak sa teší svojej sláve,
    že to chycú kačky.

Skacká brehom, kmáše prútky,
modré trhá nezábudky,
    púta, zve ho všecko.
Žlna škrečí zpoza búdky,
potok hučí, jačí prudký, —
    Roba, preboh, decko!

Odhodí piest, páli s trudom,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
chúďa tenie, tonie prúdom,
    chľúpe žblnu špatnú.
Mráz lomí mať každým údom,
žbríla, lieta s dobrým ľudom —
    až miláčka chvatnú.

Je v ňom duša? nešla k raju?
Slychy trú, mnú, rozbierajú,
    uložia do lôžka.
Tetky liekov nasnášajú,
obkladajú, rozhrievajú —
    až precitne troška.

Matka sladká ľúba, hladká
tvárku svojho jediniatka,
    s vďakou k Bohu trieli…
Čo neumrel v hĺbke zkrátka?
Bol by v nebi z neviniatka
    anjelíček biely.

V. 23. VIII. 1915

POKRAČOVAŤ NA ĎALŠIU KAPITOLU Kratochvíle