ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Perie šúchy mladá žena,
do myšlienok pohrúzená,
perie, s chuťou perie.
Rieka pŕškou rozvodnená,
skáče, tančí sivá pena,
mydlinky, hľa, berie.

Na mostíku chlapča smavé
kuká, kuká vlnky hravé,
mušle metá, čačky.
Jak to beží, jak to pláve,
jak sa teší svojej sláve,
že to chycú kačky.

Skacká brehom, kmáše prútky,
modré trhá nezábudky,
púta, zve ho všecko.
Žlna škrečí zpoza búdky,
potok hučí, jačí prudký, —
Roba, preboh, decko!

Odhodí piest, páli s trudom,
chúďa tenie, tonie prúdom,
chľúpe žblnu špatnú.
Mráz lomí mať každým údom,
žbríla, lieta s dobrým ľudom —
až miláčka chvatnú.

Je v ňom duša? nešla k raju?
Slychy trú, mnú, rozbierajú,
uložia do lôžka.
Tetky liekov nasnášajú,
obkladajú, rozhrievajú —
až precitne troška.

Matka sladká ľúba, hladká
tvárku svojho jediniatka,
s vďakou k Bohu trieli…
Čo neumrel v hĺbke zkrátka?
Bol by v nebi z neviniatka
anjelíček biely.

V. 23. VIII. 1915