ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Samopašné sníky plietly sa mi k ránu,
keď začujem temno škripeť dvora bránu.
Svieže, kmitné slnka ľúče
pozlácajú okná rúče.
Popri oknách víla… dievča
kúsi dumnú nótu súče,
ľúbym hláskom sa zalieča.

Ká to pocta? myslím v nálade ja vzletnej —
Ahá, tak je, rázsvit nedele tu kvetnej!
Po Dodole chodia rezky
s bahniatkami dcérky viesky,
v stuhliach, vencoch, v bielom, strojné.
Mäkunký tón, akkord hezký
zuní, víri, milo dojme.

I naslúcham pieseň rozliehavú sladko,
čo učila mamka, jak nie mamkin tatko…
Stúpol Ježiš v lesk-blesk chrámu,
hlučné vrstvy barky lámu,
kvety trúsia, ratolesti.
Jeruzalem radosť priamu,
triumf hlása, vďaku veští.

S paršky sa ihrá skvost vetvičiek, cetka,
v tašku vstrčí obdar, fujas! chasa všetka…
Milosrdný lásky Majser,
splákni obvín, pokút lajster,
čo nás tlačí ani žernov.
Prilož srdciam lieku flajster,
daj Ti slúžiť s nehou vernou,

Sýkorenka mrštná sčinčaruje v sádku,
sebevoľný vetrík ľúba minčiat briadku…
Požehnaj nám klasov, mlieka,
samotok rév ať vše strieka:
otvor vráta zdaru, šťastiu —
Spokojno prúď, žitia rieka,
nemúť, útok, nekaľ, strasť, ju!

Stará kuľhá, joj! saň, predbehne i zajko —
o geletky jednak šumné všuchlo vajko…
Dopriaj ružiam: vrelolíci
nech ich pojmú šuhajíci,
k tichej chalúp vedú vatre.
Svornosť krbov, pokľud rýdzi
v čeliadky nech duchu šmátre.

Vyďúgajú tetky z jednej-druhej chyžky,
kedy vtrhne rákoš natešený, svižký?…
Spasiteľ náš, blaha zárod!
vymaň ľud svoj z biedy chmárot,
čo podlieha zloby metle.
Úbohý krívd, útrap národ,
zvelič v práva, umien svetle!

Zapýrená mládež, chudobnučká beztak,
podelí si úspech: osúch, ovoc šesták…
v sienec Pánov svätiť palmy,
horlivosti vydať lávu:
tymian páliť, zvučať žalmy,
na česť Božiu, Tatier slávu.

V. 12. X. 1913