ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Znal som starca, modleníka:
výchyrný muž, vodca púti.
Raz tlum vedie, spieva, káže,
raz poháňa, snopky viaže;
kvaky krúžľa, mlieko múti,
raz vo stajni dupčí, híka.

Czestochowa, Bytča, Višňov,
Kalvárie, Fridku miesta — —
S roka na rok chráme v chrámy,
stám, tisícom je on známy.
Triumf každá jeho cesta,
hold, bozk rúk, nôh s ctou prílišnou.

Nuž u svätca vrúcnosť prúdi:
fúry figúr v každom uhle;
matky božie v zlatých rámoch,
lámp, sviec, krížov, ako v krámoch,
pátričiek po stenách, truhle —
Podiv duše po tom blúdi.

V chlievom patre: labyrinte
bielych bedien dlhý šiator.
Malý oltár v kistní zadku,
kvetník, svietnik po poriadku.
Prestieradllo: plátna látor,
uchytený družke, frinde.

Stará sukňa tvorí albu,
čo domáci urval šarkan.
Hrubý papir: štóla, ornát,
kunštovný vkus, herský formát!
Chlapcov, cochájd húf cez parkan
letí obzrieť plachiet maľbu.

Hostia, hľa, odkroj krumple,
víno ampúl: trochu octu.
Buckovia dva miništranti.
Kohút vznesie sa na pánty,
aj on vzdať chce službe poctu —
Organ: harmoň, tu-tam: drumble.

Začnem omšu, pravda, skromšiu,
tichšiu, kratšiu, nežli páter,
v zbožnej skrýši kostolíka.
Kokoš hore skikiríka,
nadchne zvuk ho, hrdál kráter —
celebrujem, nuž tak, omšu.

Slnko bľuská strechy škárou,
hravý úsmev mu na líčku.
Vtrhne pútnik, týka v pästi, —
jak nás masti, tak nás masti,
aj včuľ cíti kĺb tú týčku…
Bodaj všetkých svätuškárov!

V. 1. IX. 1915