ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Huhle víchor, dmú sa mračná,
hrom za hromom liece;
v chráme Božom na oltári
trbliecu sa sviece.

V chráme Božom pred kráľovnou,
v krásnych kvetov krúži;
v durku, bleskoch, v poltme čierňav,
mladík omšu slúži.

Zúri rachot, šuští príval,
chvie sa vzdychu tlupka;
z útrob kňaza pred Matičkou
pobožnosť vrie, hupká.

Buble oblač, pália strely,
zase na mžik zhasnú…
Bože, Bože! ah, ukoj hnev,
odhaľ tvárnosť jasnú!

Zase praskot, ostrý durkot
zduní v prudkom daždi.
V pozdvíhanie blinká zvonček,
počesť vzdáva každý.

Znova zhučí, znova treskne,
osvieti loď Pána.
Mráz prechádza plachým srdcom,
desom ľud šij skláňa.

Završí žrec svätú obeť,
prosná zahrmí pieseň:
Odvráť, Kriste, strašnú búrku,
rozptýľ ducha tieseň.

A utuchnú divé hromy
a lej skrotne púha.
A vybľuskne smavé slnko,
objaví sa dúha.

Dl. 26. VII. 1899