SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Búrka


Huhle víchor, dmú sa mračná,
    hrom za hromom liece;
v chráme Božom na oltári
    trbliecu sa sviece.

V chráme Božom pred kráľovnou,
    v krásnych kvetov krúži;
v durku, bleskoch, v poltme čierňav,
    mladík omšu slúži.

Zúri rachot, šuští príval,
    chvie sa vzdychu tlupka;
z útrob kňaza pred Matičkou
    pobožnosť vrie, hupká.

Buble oblač, pália strely,
    zase na mžik zhasnú…
Bože, Bože! ah, ukoj hnev,
    odhaľ tvárnosť jasnú!

Zase praskot, ostrý durkot
    zduní v prudkom daždi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
V pozdvíhanie blinká zvonček,
    počesť vzdáva každý.

Znova zhučí, znova treskne,
    osvieti loď Pána.
Mráz prechádza plachým srdcom,
    desom ľud šij skláňa.

Završí žrec svätú obeť,
    prosná zahrmí pieseň:
Odvráť, Kriste, strašnú búrku,
    rozptýľ ducha tieseň.

A utuchnú divé hromy
    a lej skrotne púha.
A vybľuskne smavé slnko,
    objaví sa dúha.

Dl. 26. VII. 1899