Tempi passati
Autor: Dlhomír Poľský
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Simona Reseková, Eva Lužáková, Iveta Štefániková, Katarína Maljarová, Lucia Muráriková, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová
Brčkovlasé, útle dieťa,
čo pokúša ak včas, ledvy ešte ráno?
Kázal otec, matka mašky vyhnať, áno,
žiare slnca kým nesvieťa.
A v záhradke brúsi úzkej,
slyší častý grov, grov, skúma slivy, hrušky.
Zočí grman: poď sem! trhne kradmo, šušky —
Mašky pošly — v chuti bruskej.
Oj, uprskly!… Sú na blízku…
Vychodu už Foibos, nachu metá lúče,
Rozjarené chlapča roznóti sa rúče,
až prilúdi pinku, blisku.
Spieva, spieva. Hľa, na Hôrky
dočuje drozd čierny zun ten zpoza humna.
Čulý ďatlík ďube kôrky.
Chasni kŕdle ženú statkov:
kravy, ovce, húsky zrosenú na pastvu.
Ušľachtilý pajtáš techy cucle plástvu,
pôvob rána je mu hliadkou.
Shliada, shliada tie prasiatka,
vtáctvo stromov, hájov, liskotavé brúčky.
Prírody skvost, krása, kríčkov, bylín púčky
strava túžob jeho sladká.
V. 25. VIII. 1915
O autorovi
Dlhomír Poľský
príslušník tzv. básnickej medzigenerácie, autor lyrických básní s ľúbostnou, prírodnou a náboženskou tématikou
Galéria obrázkov
Obrázok
