ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Pod horičkou trávnik, na trávniku žriedlo,
blízko bujná vatra.
Svätojanské kúzlo veľa duší sviedlo
prírody do šiatra.
Rozkošný večierok: len tak víri hurhaj,
dumné zvuky, výsky.
Mliečna cesta žmúri vajanský na turnaj,
spevotné na blisky…

Svieť nám luna, svieť nám, jasná nebies kráľka!
Osvieťže nám srdce, rujná je v ňom válka.

Horí ohník, horí, plápoľ šibe, sála,
ľúbosť, ejhaj! ľúbosť, tuhá tvoja páľa.

Blčí plameň, blčí, živia ho aj drahne,
husté šprihá iskry.
Devulienky, hoľky, hoc aj ošker šľahne —
hopká roj ten bystrý.
Preskakujú s vášňou, sťa o závod rezko,
nemá vstupu hanba.
Keď i kde-tu bľafne zo závisti pesko,
ovisne mu gamba.

Povedaly ústa, hej, nejednej matky:
šuhajíček dobrý, to ti je med sladký.

Nestrachuj sa, srnča, nezostaneš v chvoste,
holobrádok pekný veď aj tebe roste.

Roztomilý roztoch, ako tá krv prúdi,
po žilách sa pance!
Rusalky jak lužné, víl jak lesov údy,
šumné tropia tance.
Rozjatrí sa rákoš, s radosťou im tlieska,
hlučnú javí slávu.
Bôžkovia i hájov, družina tá hezká,
chvály pršia riavu.

Veštica, bosorka, pozrite mi v kartu,
pýta sa ma ľadvie, kedy složím partu?

Ruža som ja, ruža zeleného kríčka,
dajže, Bože, dajže zlaté muža líčka.

Bujaré cochajdy, láska veru, láska
nad platinu, striebro.
Švarný Ďunďa, Lelko jazýčkom si mľaská,
že im vrcú v rebro.
Zajímavý rôzpust, bodrý chichot, ihry,
chorovody čarné…
Kytky liecu na strom — visia: úkaz výhry,
nešmarly ich márne.

Mládenci, mládenci, kochaní ste všetci,
blažená je panna, keď kračká vo venci.

Hej, oltárik, oltár, daj milosti trošku,
že by som ženičkou snívala si v lôžku!…

Jedonástu hlási, tuchy dievok rastú,
chvíľa čarov, bájí.
Roztrškaná ríša hupká raz hen, raz tu,
po luhoch, po háji.
Rosu sbiera, kvietky peračiny,^[9] inšie,
v záloh svojho šťastia…
Potulní duchovia tajné šušľú vinše,
jemným vanom slastia.

V. 16. IX. 1915