Dlhomír Poľský: Tempi passati (Klzačka) - elektronická knižnica

Klzačka

Fúka vetrík, fúka maznavo,
kločky sniežku krúžia ihravo.

Hustý páper, biela činovať —
kratochvíľ to: kĺzkou laškovať!

Dojdú chlapci, dojdú vesele,
rozkoš brnká v líci, na čele.

Prezrú sebe, ejhaj! dráhu tú,
inovaťou, srienom okutú.

Chýrečný ľad, hladké priestory,
bravúry, hej, zrobia daktorí.

Pripravia si herské korčule,
vyčíňajú kumšty, krivule.

Šmik sem, šmik tam! liecu divoko,
škuty cícer, vatra ich oko.

Vrany, kavky s vŕb sa dívajú,
krákom, kvakom v turnaj miešajú.

Chumeľ tančí, kundol perie tvár,
neľaká sa tlum ten snehu chmár.

Neublíži briadke, čepani,^[6]
zlatej vôľe fickom nezhlaní.

Pozor, chasa, hen, hľa, priehlbeň!
Slepý blb, čo cupne v prierubeň.

Nono… vodca — tresk! Ah, úbohý, —
všetky hviezdy uzrie oblohy.

Porvan diablu! Čo spel do sane?
Zamkni gamby, špatný galgane!

Pechoril sa, áno, ten viťúz,
tylom strelil do kry, tlstý túz.

Nejdeš v čertu, šúry posmecháč?
Hneď do nôh ti piznem ten plecháč!

Rád by videl! Hurrá! Čata, froň!
Tisíc gulí vôkol páli doň.

Ufujazdí s hanbou. Škereni
chichocú sa, pästi v kešeni.

Tak mu treba, mrzký šumichrast!
Utržil ver, nazdar! nedorast.

Zbimbomuje burian so zmrkom.
hejsokov roj tiahne úprkom.

V 6. X. 1915