Tempi passati

Mama, cengá, Mikuláši!
Chystajte im po guľáši!
Ba čo ešte? Zjedia diabla!
My nemáme
kýt na tráme,
a myš s ježom pod pec vhabla.

Vrzgnú vráta, vkročí vážne
šedý biskup na kraj dlážne,
pod infulou, v pluviáli.
S bielou štólou,
zbožnou vôľou,
zorom líčka dietok páli.

Kropí stánie sväteničkou:
tety, ujcov, babku, strýčkov
zľudno, rázne, po poriadku.
I kadidlo
dymí bydlo — —
Pod nos najde Ďunde, škriatku.

Z prava prépošt s česti hákom,
z ľava opát, velí zákon,
posluhujú pekne, rúče.
Tento knižku
drží v tišku,
tamten stiska cirkvi kľúče.

Pri nich farár i s kaplánom,
rochét, kvadrát patrí pánom,
komprtujú s miništranty.
Čeľaď zbedná
jastrí, zvedná,
jaké stvárať budú ranty?

Číta biskup modlitbičku,
žehná, žehná kráž, izbičku
i dokončí tiahlym krížom…
Drobizg detvy:
milé snetvy,
kŕmi vzácnej uky slížom.

Úctu štepí, posluch, lásku,
mravnosť, prácnosť, péče vrásku,
striezlivý um, žitia kázeň.
Ctností dbáča
ver nestláča
chvela bázeň, biedy strázeň.

Hopne štedrin, plný má koš,
vystrč ruku, čáky rákoš!
Tu kučerku, tam mišianku,
liesok našské,
hrubé vlaské
šmýka, hádže, hľa, na dláňku.

Zblenká mendik: fanfar, lajdák.
Na chrbáte tlstý sajdák.
Ústa špúli, mrnká, drančí…
Hajzy, spešte:
obdar kvešte!…
Za klbásku s vďakom tančí.

Brum, brum! satan zbručí v blízku,
rudý plameň šprihá z pysku,
kole rohmi, mácha chvostom…
Chlapča spiští
na ohništi,
k sestrám, skočí v strachu prostom.

Zhrmia huste, dumná píšťaľ,
v smiechu všetko — aj čo vyšťal.
Počastujú mikuláškov.
Psí kostolník,
sebevoľník,
hajduchuje s plnou fľaškou.

Ber sa, ríša! Corgoň čierny,
chlpatý čert, škrípne dvermi:
adieu, adieu! šibte, češte! — —
Brdnú sniažkom
v dychu ťažkom…
Veľa chalúp, veľa ešte.

V. 28. IX. 1915