ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Odobierka podivná, pozde veru, pozde —
Jaro, leto prešlo už, list, chvoj padá v hvozde
sňah i sypký spŕchne toť na dvor, šopy, brvná —
No utuchla vášnivosť, myseľ ostrokrvná.
Včuľ už vážne môžem riecť rozžehnavým slohom:
S Bohom, drahý Dlhopoľ, milí moji, s Bohom!

Desať zím som robotil v lona tvojho sférach,
v jednoduchých domčekoch, kučiach dymných dierach.
Útlu učil detvoru, semeno sial Krista,
by baránkov útroba pekná bola, čistá.
Cestu kliesnil morálu, hriechu drúzgal káry,
na posvätnom obetu konal na oltári.

V tribunále prestole, sĺz keď lialy príval,
skrúšenosti ovečkám záhrenie som smýval,
a znov, bielym, skvúcim sa, voskovíc pri blesku,
mystičnú som rozdával nemritu nebeskú.
Mával som shluk radostí, však i žiaľu v mnohom:
S Bohom, drahý Dlhopoľ, milí moji, s Bohom!

S Bohom, lazy, pastviny živé bačoviská,
kde si lajpúch nótieva, šumná hojza výska;
hory, grúňov úvahy v blízku tiež i v diali,
hej! neraz ja prebŕdnul v mrazoch vami, v páli,
v dažďoch, v búrky víchriciach cez krovinky, zbožie,
keď som chorým prinášal olej, Telo Božie!

Hej, neraz ja blúkaval kotlinami, hájmi,
žeby zverca dožičil čubec, lesa kraj mi!
Bystrín slúchal klokoty, švítor vtače v sedle,
a keď i nie šuty chvost, šišky strieľal s jedle.
Potom, hladný, jako vlk, šmánim čachral, hlohom:
S Bohom, drahý Dlhopoľ, milí moji, s Bohom!

S Bohom, čmyrné včeličky, rodinných roj úľov,
obkľúčené zhusta prác, operadiel húľou!
Hospodári pečliví, svetochýrni mužia,
štebotavé gazdinky, smevné ruže krúžia!
Ľúbil som vás, ľúbil, hej, prívetivú chásku —
milostivý nebosklon, utuž krbov pásku!

Ľúbil som ja prítuľnosť, vrúcnosť rujnú, našskú,
nežnú úctu k Marii, iskrenú aj lásku;
horlivosti výlevy česti, sláve, chvále
Spasiteľa z povďaku obetivé stále
ni čoby ste vládnuli plným hoja rohom:
S Bohom, drahý Dlhopoľ, milí moji s Bohom!

S Bohom aj vy úprimní kamaráti kolkov
účastníci vychádzok, poľovníctva spolkov!
Zaslúžilá penna vsi, svieže brko obce,
hrubý terbuch učiteľ, strašiaci vrch kopce;
nebárs trúchly, Smutný hoc, rechtor, jáger, poštár -
žite hersky blažene bezo starosti, oštár!

Pán vám prideľ mlieka tok, zajkov, raži, vína
odstráň skormut urvy vlom, čo tlačí, omína.
Schoval som vás v záňadrie, i žeľám si časte:
prajné svieť vám úslnie, denné holduj šťastie!
Boli ste mi priateľskí, súci, vzácni v mnohom:
S Bohom, drahý Dlhopoľ, milí moji, s Bohom!

S Bohom, citný pánko môj, nadšený duch kléru
dýchajúci, mrúci vždy za Ježiša vieru!
Starosť tvoja o zdobu v kapliciach či v chráme,
snahy o vzkvet národa všeobecné známe.
Vľúdnosť tvoja, skromnota, vida umu jasná,
neutrpí zvetšenia, strmo chodí, hlasná.

Pestré tvoje nákresy, vtipnú chuť Zaoska,
ironiu, sarkazmus milovník pobozká.
Prirodený umeny nefintenej húmor
komu šteklí podbradlie, komu trúsi úmor.
Hospodin ťa obklopuj požehnania stohom:
S Bohom, drahý Dlhopoľ, milí moji, s Bohom!

S Bohom, švihlé devojné opatrnej matky,
anjel mieru ochraňuj kroky vaše, chatky!
Zúboženia Záriečie, emausský Kebľov,
občerstvenia úchylok, výtržnosti step, lov!
Zakiaľ bodrej nálady kvapka visí vo mne:
výletov, ni kratochvíľ, kolied nezapomne.

S Bohom, spevné okolie, šuvary, chalúpky,
sokolovia povestní, vrkotné holúbky!
Kázeň, bázeň, svornosť vám, úspech, techy hojnosť
skrášli tiché hniezďatá večitá spokojnosť!
Zadržte ma v pamäti, kým nevzlietnem s nohom:
S Bohom, drahý Dlhopoľ, milí moji, s Bohom!

W. 5. XI. 1901