E-mail (povinné):

Dlhomír Poľský:
Tempi passati

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Simona Reseková, Eva Lužáková, Iveta Štefániková, Katarína Maljarová, Lucia Muráriková, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 56 čitateľov

Harmonika


Neďaleko Rudiny: Riek sú polia,
kým tam dôjdeš, hnáty ťa bysťu zbolia!
Tam vladári otecko štyrma kúsky,
štyri honky, Bože môj! každý úzky,
hrobľami sa pásajú divé húsky.

V súsedstve rôľ lúčiny, moraviská,[4]
po kopečkoch pri ovciach valach píska.
Trasovisky, v trávinách, čápi striehnu,
žaba kunká, sipí had: hneď sa sbehnú,
beda hlave, chrbátu, beda stehnu.

Tam sú žriedla bezo dna: oká morské,
blúdievajú nocou k nim víly horské.
Jak mesiačik mihotá pekný, zľudný,
vyšplechcú sa vo vlnách, v skrytej studni,
kreskajú si v tancoch, ej, až to dudní.

Hej neraz ja spel tade s olevranty,
pod labkou mi švrkaly mokré hanty.
Neraz vídal: bukačov párik frnká,
blýskavá vše bedrúnka v lúčoch brnká,
raz čiperná pálila v borku srnka.

Sprevádzal som s gracou ja mať i tetku,
ohŕnaly na Riekach švábok špetku.
Bola vám to tvŕdzava s lepkým sliačom!
Pachtily sa chudery takmer s plačom:
škoda potu, platu, jesť, piť oráčom!

Čo mne zemky, vlhká plaň, kližné zvány?!
v hniezde mojom birčavom hier vrú plány!
Neviem, čo je lopota, bieda, stoh rán;
oj, mňa väčšmi zajíma spevný škovrán,
po úvratiach lozivé blisky, sto vrán.

Ja si bziknem k potoku: rýb tam hajno!
Nalovím si hlaváčov, slížov prajno.
Zavirgám si v stráňavy, lapám klemce,
čosi skričí maťuška, čo to nemce?
Štibrem, štibrem kvetiny, vijem vence.

U rokliska pejkovia: bradáč plúži,
svižné psíča ušiaka durí v krúži.
Udri skrižľou koleno! zaraz padne,
schytí čosi, preberá, nóti ladne,
i kopáčka počujúc, na drn sadne.

Oj Božinko! šumná to harmonika,
až hen v Dúbi kohútik skikiríka.
Ej, kebych kde popadol takú jednu,
nedal by jej za vola, rýnskych bednu —
a so slzou otrčí dlánku biednu.

Mamulinko, daj mi groš a či zlatku,
zatudlikám čačanú, milú, sladkú.
Ni pastierky nebudú v ten čas kýchať,
prepeličky, chriašteli budú slýchať,
jašteričky, zajkovia ľúbo dýchať.

Usmeje sa, šepne mi: Rád bys’ harmoň?
Hľa, žid v húšti, raz, dva, huš! pojmi, scharmoň![5]
Šiel by aj nie… Kýsi strach… kročkám predsi,
hľadám harmoň — zhafči, juj! pes na medzi,
schichotá sa paholok, ľudia všetci.

Zardiem sa, haj, ako zniesť hanbu túto?
Žid zas hudie, hudie, jaj! čuť neľúto.
Slinky hlcem, rumádzgam prežalostne,
mama šušká; vyrve mi bôľu ostne:
obstará mi muziku slušno, ctnostne.

Skvelých sľuboch rástlo vždy bujno síce,
umklo trhov, karmašov na tisíce —
husle, cymbal, klarinet, basy larmo,
klavír, fagot mizery zjedlo jarmo,
fidlikársky povčuľ stroj čakám darmo.

V. 31. VIII. 1918



[4] morava — mokrasté miesto, trávnaté

[5] scharmoniť — potajomky vziať




Dlhomír Poľský

— príslušník tzv. básnickej medzigenerácie, autor lyrických básní s ľúbostnou, prírodnou a náboženskou tématikou Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.