ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Letí, letí Meluzína
s grúňa na grúň noci ríšou.
Vlny kadier porozpína —
strach zavládze skrytov tíšou.
Stvory pretrú si okáne:
čo tak chruštia klenov gáne?
čo tak došky trhá s gundží?
Starý strigoň vetrom frundží,
naglgal sa, corgoň, vína.

Letí, brúsi s divým jastrom,
zavše zhviždí, zavše skúka.
Zúrivý hnev mrská na strom,
clivý vartáš desať túka.
Sova, kuvik baňu stráži,
kudloš, psisko, v desu kráži.
Čo sa robí, Pane Kriste,
obesil sa niekto iste,
tovariš či skončil s majstrom?

Letí, žbríľa po povíchre,
murí plačmo, kvílne kvíli.
Až to hrozné, až to príkre,
trudných nárkov nič nemýli.
Zpoza mrákov zizne mesiac,
snivý Dávid, hlavu svesiac,
vzchytí harfu, hymny strúha,
až vylúdi srnky z krúha,
krepký rej víl z jedlíc čichre.

Letí, cvála, bôľno piští,
rozcuchané vlasy plávu.
Chóry veštíc pri ohništi
chystajú sa na jej slávu.
Tu ohrablo, tam ometlo,
trličisko kúzla splietlo…
Huš! v kozúbok, hor komínom,
s divnou vôdkou, s prášky, s kmínom,
kde sa hviezda v poltme blyští.

Letí, jazdí snehov sférou,
jojčí, chuchme, páper perie.
Kde-tu s dravou zlosti mierou
bielu štítov plachtu sberie.
Kundolí sa, metelí sa,
fičí, tančí sypká grísa.
Zafučí dol, svahy v krátku,
hustý chumáč zje pamiatku,
kde umrlcov trúchly čnie rov.

Letí, šuští Meluzína,
snetá truští, rázgy láme.
Koncert kýsi hier spomína
pod braliskom, popri chráme…
Chrámu pokoj, prac sa v čertu!
v dierach slieď ty mrzkú sber tú:
ježibáb rod, bosoriek roj,
vatria, klochtia pomsty priek, broj —
Mne sen víčka už zohýna.

V. 31. I. 1921