Tempi passati
Autor: Dlhomír Poľský
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Simona Reseková, Eva Lužáková, Iveta Štefániková, Katarína Maljarová, Lucia Muráriková, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová
Letí, letí Meluzína
s grúňa na grúň noci ríšou.
Vlny kadier porozpína —
strach zavládze skrytov tíšou.
Stvory pretrú si okáne:
čo tak chruštia klenov gáne?
čo tak došky trhá s gundží?
Starý strigoň vetrom frundží,
naglgal sa, corgoň, vína.
Letí, brúsi s divým jastrom,
zavše zhviždí, zavše skúka.
Zúrivý hnev mrská na strom,
clivý vartáš desať túka.
Sova, kuvik baňu stráži,
kudloš, psisko, v desu kráži.
Čo sa robí, Pane Kriste,
obesil sa niekto iste,
tovariš či skončil s majstrom?
murí plačmo, kvílne kvíli.
Až to hrozné, až to príkre,
trudných nárkov nič nemýli.
Zpoza mrákov zizne mesiac,
snivý Dávid, hlavu svesiac,
vzchytí harfu, hymny strúha,
až vylúdi srnky z krúha,
krepký rej víl z jedlíc čichre.
Letí, cvála, bôľno piští,
rozcuchané vlasy plávu.
Chóry veštíc pri ohništi
chystajú sa na jej slávu.
Tu ohrablo, tam ometlo,
trličisko kúzla splietlo…
Huš! v kozúbok, hor komínom,
s divnou vôdkou, s prášky, s kmínom,
kde sa hviezda v poltme blyští.
Letí, jazdí snehov sférou,
jojčí, chuchme, páper perie.
Kde-tu s dravou zlosti mierou
bielu štítov plachtu sberie.
Kundolí sa, metelí sa,
fičí, tančí sypká grísa.
Zafučí dol, svahy v krátku,
hustý chumáč zje pamiatku,
kde umrlcov trúchly čnie rov.
Letí, šuští Meluzína,
snetá truští, rázgy láme.
Koncert kýsi hier spomína
pod braliskom, popri chráme…
Chrámu pokoj, prac sa v čertu!
v dierach slieď ty mrzkú sber tú:
ježibáb rod, bosoriek roj,
vatria, klochtia pomsty priek, broj —
Mne sen víčka už zohýna.
V. 31. I. 1921
O autorovi
Dlhomír Poľský
príslušník tzv. básnickej medzigenerácie, autor lyrických básní s ľúbostnou, prírodnou a náboženskou tématikou
Galéria obrázkov
Obrázok
