ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Luzná je tá nôcka na česť luznej Máje!
Luna, hviezdy v blesku, v šuchu, ruchu háje.
Čo spí, to spí sladko; čo bdie, to bdie z lásky —
jedličkám šuhajci obtínajú vlásky:
zhotovujú máje.

Vlahý vetrík fúka, poletujú chrústi,
i do nosa brnknú. Pozor! mladý fúz ty.
Strúžu stromky škobľou, odhadzujú kôrku,
mrštných duchov priechod obodruje hôrku —
Bude to vďak hustý!

Zelené na vŕšku, lúpené pri spodku,
vlavé stužky, pentle priväzujú drótku.
Blažená mamuška dcére čosi šušká,
ani veľmi nedbá: bude prašťať puška,
dá pätákov rôtku.

Švihlé, zdobné viechy vánok ruší tíško,
motorní šibenci postavia ich svižko.
Devulienky švarné, konvalinky jarné,
nazízajú okny, očká napnú čarné — —
Ajhľa: Ondro, Miško!

Fujas matias! umknú. Veď aj načim znáhla,
nejedna ružička pa tej česti práhla!
Koľko ešte srnčiat? — A, hľa, driemny mesiac,
do mračien sa cúli, riasu víčok svesiac, —
Ubehli nám, ah! ľa.

V poriadku je všetko. Smevný spokoj v tvári,
potecha i rozkoš v zárendí sa pári.
Po litáni zajtra hudba hučí mestom —
kto tým snivým strižkám súdený, kto jest on?
Uhádnite snári!

*

Kvetom, listím skvie sa vesna,
tu sme, tu sme, víla plesná!
Sťali sme strom, hľa, tu máš ho,
prijmi pozdrav sboru nášho!
Známe sú nám tvoje ctnosti:
prívet, vľúdnosť úprimnosti;
zbožná myseľ, ruka prácna —
buď ti sosna pocty vzácna!

Veje vetrík po dolinke,
kradne vôňu konvalinke;
priskoč, púčik, anjel bystrý,
ukáž očú svojich iskry!

Tonie plesom labuť biela,
dojdi, kráska, svojho cieľa!
Žiara slnka topí krence,
ľúbym pannám liecu vence.

Kuká, kuká kukulienka,
pokoj, šťastie shrň do vienka.
Čo dobrého v pláne božskom,
daj ti nebo s muža bozkom.

Hučí potok hučným prúdom,
plyň ti rozkoš každým údom.
Blaž, trpytná blaha hviezda,
rodinný krb tvojho hniezda!

Celý mesiac stály vítané tie stromky;
tajných bobôn, kúzel, rozpomienok sponky,
ratolesti lásky, tlkotu sŕdc zvonky.

Jačí banda, strúha hore-dolu mestom,
dojímavý roztoch, živá radosť jest v tom —
bodaj v ňádrach večným zostať mohla restom!

Pred okienky spev, hluk, rozkochaná detva,
váľajú, hej, máje, na zem padá snetva,
frndolienky pekné ledva znesú, ledva.

Tam po jejich viechach, triumfálnej sláve,
poslednýkrá azda žily v pocty práve,
snúbenec bo vo snách, Kysucou už pláve.

Šopúria si brčky na zábavu bálu,
i fičúrov kŕdeľ obliekol sa v gálu…
Jedia, pijú, krepčia — zmenili v raj sálu…

Máje, našské máje, vy povestné máje!
dnes alebo zajtra ibák hmlisté báje
kratochvilných sviatkov čarokrásnej Máje!

V. 22. IX. 1915